To, čo je napísané v evanjeliu o plavbe na mori, je jeden z najčastejších obrazov života. Náš život sa takej dlhej plavbe naozaj podobá.
Zažijeme na nej krásne slnečné dni. Okamihy naplnené šťastím, spokojnosťou, pokojom. Úspech v práci je dopĺňaný pohodou v rodine, prijímaním a uznaním od kolegov a známych… a my si vtedy túžobne želáme, aby tomu bolo – ak nie navždy – tak čo najdlhšie.
Ale pri dlhej plavbe prídu aj dni zlého počasia. V nich prežívame problémy, bolesť, neúspechy, zlyhania a pády… Dni v „zlom počasí“ sa zdajú omnoho dlhšie a dnešná doba akoby ich prinášala omnoho viac. Navyše, keď je to celé umocnené negatívnymi správami z celého sveta vo všetkých možných médiách.
A vrcholom všetkého je búrka, v ktorej strácame kontrolu a nedokážeme našu „loď“ ďalej ovládať podľa našich predstáv. To sú momenty, kedy je naše vnútro zmietané tragickými udalosťami. Čas, kedy strácame životné istoty, ľudí ktorých milujeme… Týchto chvíľ si želáme určite čo najmenej. No zároveň vieme, že sa im nedokážeme vyhnúť.
Vráťme sa k našim učeníkom. Sú na lodi, ktorá je zmietaná vlnami. Okolo lode nečas, pod loďou ohromná hlbina. Strašná neistota. Pár ľudí v loďke, navyše úplne premožených strachom. Musela to byť riadna búrka, keď vydesila aj „ostrieľaných“ rybárov, ktorými učeníci boli.
Koľkokrát to pri našich bolestiach a úzkostiach prežívame rovnako. Ale im do toho, v čase vrcholiacej krízy zaznieva: “Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Zvolanie podporené Ježišovým, “To som ja!”. Jeho “Ja”, ktoré či si to priznáme alebo nie, upokojuje za každých okolností.
No tak ako im, ani nám to v živote nestačí. Chceme dôkaz. Preto sa Peter vydáva za Ním kráčajúc po mori. Vidí Ho pred sebou… a predsa, zapochybuje a začína sa topiť.
A čo my? Koľkokrát počujeme Jeho hlas… Chvíľu aj ideme za Ježišom, ale potom váhame, – máme toho veľa spoločného s učeníkmi. Akoby sa nič za tie roky od tejto udalosti nezmenilo. Avšak podstatné na tomto príbehu je, že sa nezmenil ani Ježiš, a je tu stále pre nás. Kedykoľvek sa môžeme na Neho obrátiť. On sa neodvráti. Stačí nepochybovať o Ňom. Neprepočujme teda Jeho hlas.
Neviem, s čím sa Ty teraz trápiš. Aký veľký je Tvoj kríž, Tvoje starosti, Tvoje problémy… Aj nám sa však prihovára slovami “To som ja, nebojte sa!”“! Aj k nám zaznieva to nevypovedané: Som tu pri Tebe, a chcem Ťa cez všetku Tvoju úzkosť a bolesti preniesť vo svojich rukách.
Bratia a sestry, ako často váhame s tým, či pozveme Ježiša do situácií a problémov ktoré prežívame, len preto, že sa bojíme, čo by mohol urobiť? Veď nám môže prikázať, aby sme urobili niečo nebezpečné, napríklad vykročili spolu s ním na vodu. A čo, ak nás nepodrží? Alebo nás možno pošle tam, kam nechceme ísť. Čo ak bude chcieť, aby sme urobili niečo, čo je pre nás nepohodlné a nevýhodné? Možno… Možno… Možno…
Uprostred našich vnútorných búrok však Ježiš volá: “Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Jeho slovo utíši náš strach. Jeho slovo – jeho hlas – nás neustále ubezpečuje, že má pre náš život dokonalý plán a že mu môžeme absolútne dôverovať.
Nech je pre nás všetkých vrcholom dnešného dňa počúvať Ježiša. Bez ohľadu na to, čo ťa znepokojuje, čo ťa sužuje alebo z čoho máš strach, stíš sa a dovoľ, aby ti Pánov hlas priniesol pokoj. Budeš ohromený, ako rýchlo – a ako bezpečne – sa dostaneš na druhú stranu!