Aj keď dnešné evanjelium poukazuje v prvom rade na zázračnú moc Ježišovu; t.j. že dokázal z piatich chlebov a dvoch rýb nasýtiť enormný zástup svojich poslucháčov a to dokonca až tak, že ešte aj zostalo, mnohí komentátori tohto textu hovoria, že jeho zmysel je iný: že chce nás všetkých vyzvať, aby sme sa dokázali medzi sebou deliť.
Ježiš totiž svojím apoštolom hovorí: „Vy im dajte jesť!” Tým chce povedať, že tými, ktorí majú živiť ľudí sú jeho učeníci, samozrejme za jeho pomoci.
Prečo je delenie nevyhnutné? Skúsim uviesť dva dôvody. Prvým bude to, žemy sami sa potrebujeme deliť, ak chceme žiť šťastný život. Druhým bude, žepokrok sveta nie je možný bez delenia sa.
K tomu prvému by som chcel uviesť myšlienku knihy autorov Johna Roger & Petera McWilliamsa „Wealth Is Much More Than Money“. V kapitolkeBohatstvo je delenie sa hovoria: Predstav si, že jedného rána sa zobudíš a zistíš, že si jediným človekom na svete – všetci ostatní jednoducho zmizli. Áno, v istom zmysle by si vlastnil všetko: všetky majetky a pohodlie sveta by bolo tvoje. No aké by to bolo? Bolo by to hrozne nudné. Mal by si všetko, čo by si si zaželal. No malo by to jednu chybu: nemal by si sa o to s kým deliť. Po čase by si zistil, že vlastne žiješ v pekle. Keď hovoríme o delení sa, iste máme na mysli delenie sa o telesné a materiálne veci. No nielen tie. Delíme sa s inými predovšetkým o to, čím ako ľudské osoby sme: o svoju srdečnosť, humor, myšlienky, talenty, radosti ale i žiale. „Nie čo dáme, ale to, o čo sa podelíme je dôležité,” povedal r. 1848 James Russel Lowell.„Lebo dar bez darcu je bezvýznamný.”
Keď navštívime dom priateľa, aby sme prijali jeho pozvanie na večeru, to kvôli čomu sme prišli, nie je jedlo. „Čo je v tejto chvíli dôležité nie je to, čo je na stole, ale to, čo je na stoličkách”; t.j. ľudia, ktorí pri stole sedia.
Vidíme teda – myslím, že naša vlastná skúsenosť nám túto myšlienku potvrdí – že ak by sme sa nemali s kým deliť, takýto život by bol biedou.
Máme tu však aj druhý dôvod na delenie: svet bez delenia uhynie. V jednom príbehu sa muž pýta Boha, ako vyzerá nebo a peklo. „Najprv ti ukážem peklo,” hovorí Boh. Zaviedol ho do miestnosti, v ktorej v strede stál veľký hrniec plný chutného gulášu. Bolo tam však plno vyhladovaných ľudí, ktorí sedeli na laviciach naproti seba. Dôvodom bolo, že každý mal v ruke lyžicu, ktorá mala nesmierne dlhú rúčku. A tak nebolo možné si touto lyžicou nabrať gulášu a dopraviť ho do úst. Trpeli hrozne.
„Teraz ti ukážem nebo,” hovorí Boh. A zaviedol ho do rovnako veľkej miestnosti, taktiež s hrncom gulášu uprostred No ľudia, ktorí sedeli naproti seba, hoci mali rovnako dlhé lyžice, ako tí v pekle vyzerali najedení, veselí a spokojní. Dôvodom bolo to, že každý svojou dlhou lyžicou kŕmil toho, ktorý sedel naproti neho. A tak boli všetci najedení a spokojní pretože si pomáhali navzájom.
Náš svet sa nevie deliť. Preto sú tie hrozné rozdiely medzi nami vo forme výživy, vzdelania, bývania a pod. Mnohí za to vinia Boha: Ako môže Boh na to pozerať? Boh však odpovedá tak, ako je v dnešnom evanjeliu: „Vy im dajte jesť!” Máme dosť prostriedkov na to, aby to bolo možné. Boh nás napomína a nabáda k zmene našich sŕdc.
„Vy im dajte jesť!” Tieto slová sa nesú dejinami. Biedu sveta vidíme, no namiesto toho dávame peniaze do zbrojenia, namiesto toho, aby sme kŕmili hladných. Dávame peniaze na výskumy vesmíru a na cesty na iné planéty namiesto toho, aby sme venovali do vzdelania nevzdelaných detí. Dávame peniaze do ochrany hraníc namiesto toho, aby sme ich rušili a sa medzi sebou zbližovali.
Viem, že my s tým nič neurobíme. Toto sú veci, ktoré sa dejú na vysokých miestach a my na ne nemáme dosah, možno aj preto nie, že naša krajina vo svetovom meradle nič nezaváži. No samozrejme sú veci, ktoré môžeme urobiť už my sami: deliť sa s tými, ktorí majú menej v našom okolí. Nech nám dá Boh všímavé oči a dobré srdce. Amen.