Drahí bratia a sestry,
zvykneme hovoriť, že koľko ľudí, toľko názorov. Dennodenne sa o tom môžeme presvedčiť, či už v práci, škole, rodine, atď. Ak sa objaví nejaký problém, má naň každý iný pohľad, iné riešenie… Môže sa stať, že ľudia sa proti sebe postavia a nedorozumenia z nich narobia nepriateľov.
V tomto duchu treba pozerať na evanjelium dnešnej nedele. Ježišova náuka vyvoláva v ľuďoch rozdielne stanoviská a rozdeľuje ich. Jedni stoja na jeho strane, iní sú proti nemu. Avšak tí, čo sa hlásia k nemu a jeho náuke, majú ho milovať nadovšetko, lebo on nestrpí polovičaté srdce. Preto hovorí: Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden… A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden…
Pri týchto Ježišových príhovoroch nás obvykle zamrazí a znova a znova si hovoríme – kto z ľudí by si dovolil niečo podobné požadovať? To predsa nedosiahne žiadny učiteľ, vodca, či vladár… To nedosiahne žiadny kamarát, žiadny dobrodinec či idol…
Ale Ježiš to žiada. Bezprostredne prikázal, že ho treba milovať viac, ako svojich drahých, ako svojich najbližších. On nekáže, aby sme ignorovali 4. Boží príkaz, ale tu vidno, ako už v prvotnej Cirkvi brali veriaci jeho slová vážne. Koľkí museli pre vieru v Krista opustiť svojich rodičov, ktorí boli pohania? Koľkí rodičia sa museli postaviť vlastným deťom, ktoré im bránili vo viere, aby mohli kráčať za Kristom?
Čo myslíte, zmenili sa časy? Koľkým rodičom sa aj dnes vysmievajú vlastné deti za to, že kráčajú za Ježišom! Koľké deti sa boja doma priznať, že sa stretli s Kristom, že sa túžia dať pokrstiť a patriť do Cirkvi! Koľko detí je neveriacich iba preto, že im rodičia o Ježišovi nikdy nič nepovedali! Môžeme tvrdiť, že Ježiš ignoruje 4. Boží príkaz? Vôbec nie! Rodičov si treba ctiť a deti rešpektovať. Lenže ak cielene bránia v poznaní a milovaní Boha, treba ich opustiť v tom zmysle, že svoju vieru si presadím a nenechám si ju vziať. Vo všetkej úcte k nim sa budem pridŕžať svojej viery. Ako často nás však dokážu práve tí najbližší od viery odradiť. Rodičia svoje deti, manžel manželku, manželka manžela… Koľko náboženskej ľahostajnosti je v našich rodinách! Ako je tomu v mojej rodine?
Ježiš nám ukazuje čo robiť, aby sme ho naozaj milovali a boli ho hodní. Hovorí: Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Každý z nás má svoj kríž a každý je iný. Nech je ale kríž hocijaký, je Božím darom. Prijmime ho a verme, že bezhraničná odovzdanosť Kristovi, je tou správnou životosprávou našej duše. Kvôli tomu apoštoli všetko opustili, mučeníci obetovali svoje životy a vyznavači celou svojou silou svedčili a učili o Kristovi. Títo všetci postavili Ježiša na prvé miesto v rebríčku svojich životných hodnôt. Dali mu miesto pred otcom, matkou, bratom, sestrou, manželom, manželkou i deťmi.
Takisto sme stretli Krista aj my. Ponúknime mu miesto, ktoré mu právom patrí a nezabúdajme na jeho slová, ktoré nám môžu byť veľkou vzpruhou: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
Amen