Počul som, ako raz ktosi povedal: ‚Tento úryvok evanjelia je ako telefónny zoznam!‘ Ale nie, je to celkom iná vec: tento príbeh evanjelia je skutočná história a má dôležité opodstatnenie. Je to pravdivá história.

Po prvom hriechu v raji sa Boh rozhodol kráčať spolu s nami. Povolal Abraháma, „prvého menovaného v tomto zozname“ a „pozval ho putovať“. Abrahám „začal toto putovanie“. Potom Izák, Jakub, Júda. „A takto pokračuje toto putovanie dejinami“. „Boh kráča so svojím ľudom. Boh nás nechcel prísť zachrániť mimo dejín. Chcel písať spolu s nami historický príbeh.“ Príbeh, ktorý ide od hriechu k svätosti. V tomto zozname sú svätci, „ale sú v ňom aj hriešnici“:

„Hriešnici najvyššieho stupňa, ktorí spáchali ťažké hriechy. A Boh s nimi vstúpil do príbehu dejín. Hriešnici, ktorí neodpovedali na všetko, čo s nimi Boh zamýšľal. Spomeňme si na Šalamúna, taký veľký, taký múdry, a skončil, chudák, tak, že ani nevedel, ako sa volá! Ale Boh bol s ním. A to je pekné, nie? Boh píše s nami dejiny. Ba čo viac, keď chce Boh povedať, kto je, hovorí: Som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba‘. Aké je teda priezvisko Boha? Sme ním každý z nás. Vezme si od nás meno, aby bolo jeho priezviskom. ‚Som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, Petra, Dominika, Márii, Mikuláša, všetkých!‘ Od nás si berie priezvisko. Priezviskom Boha je každý jeden z nás.“

On, náš Boh, dovolil nám písať jeho príbeh. „My píšeme tento príbeh o milosti a hriechu a on kráča za nami.“ Toto je „pokora Boha, Božia trpezlivosť, Božia láska.“ Je to dojímavé. „Toľko lásky, toľko nehy, mať takéhoto Boha“:

Blížia sa Vianoce, tak myslime na to, že ak on písal svoj príbeh s nami, ak si on zobral svoje priezvisko od nás, ak on nechal nás, aby sme písali jeho príbeh, dovoľme mu teda, aby on písal náš príbeh. A to je svätosť: Nechať Pána, aby písal naše dejiny. A toto je vianočné prianie pre nás všetkých. Aby Pán písal náš príbeh a aby sme mu dovolili písať ho. Nech sa tak stane!“