Obrázok pre homílie

Mk 8,34 – 9,1

“Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba…“ (Mk 8, 34)

Taliansky sochár Janie Ardente chcel po sebe zanechať skvelú sochu z mramoru. Mal to byť symbol „pyšného človeka“, ktorý sa odvážne driape hore po skalách. Pri nohách tohto pyšného, do výšav vystupujúceho človeka ležal rozlámaný kríž. Keď umelec tvoril túto sochu, chcel tým akosi povedať, že človek si dá rady aj bez Krista.

Keď túto sochu umiestnili v múzeu, umelec bol zvedavý, aký dojem vyvolá jeho dielo u návštevníkov. Skryl sa teda a pozoroval. Niektorí jeho dielo obdivovali, iní sa na ňom pohoršovali… Prišla istá mladá dievčina so slzami v očiach. Zomrela jej matka a vo svojej bolesti hľadala útechu. Žiaľ, nenašla ju a keď sa pozrela na sochu, odišla ešte viac rozľútostená…

Uplynuli roky. Janie Ardente ťažko ochorel a potreboval opatrovateľku. Starala sa o neho istá reholná sestra. Sochár sa vtedy dozvedel, že ona bola to dievča, ktoré videl ľútostivo plakať pri svojej soche v múzeu. Skúsenosť ťažkej choroby a staroba spôsobili, že sa stal pokorným a našiel svoju vieru. Pred smrťou chcel vytvoriť ešte jedno umelecké dielo. Pracoval na soche Krista, ktorý niesol kríž. Pri nohách mu vyrastali ruže. Túto sochu prikázal umelec po svojej smrti umiestniť na svoj hrob.

Bratia a sestry! Podobne, ako zo začiatku Janie Ardente, mnoho ľudí nepochopí a zavrhuje Krista, pričom si myslia, že sa zaobídu vo svojom život bez Neho. Najčastejším dôvodom, pre ktorý ľudia zavrhujú Krista je Jeho kríž a Jeho slová, ktoré sme počuli v dnešnom Evanjeliu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje“…

Pravda je taká, že my ľudia sa neradi zapierame. Chceme nosiť zlaté kríže na prsiach, ale nie niesť opravdivý kríž vo svojom živote. Chceme skôr výhody, ako nedostatky, podliehame vášňam namiesto toho, aby sme sa riadili svedomím. Volíme si ísť životom cestou najmenšieho odporu, hoci to je cesta klamstva, podvodu, vykrúcania… Čestný život nám neimponuje, ani nás nepriťahuje. Prečo? Pretože čestnosť si vyžaduje sebazaprenie, námahu, ovládanie, poslušnosť, pokoru, neraz zrieknutie sa vlastného „ja“. A to my nemáme radi.

Určite by mal Kristus oveľa viac prívržencov a Cirkev menej protivníkov, keby sa vzdal náuky o kríži, keby nebol taký náročný. Keby odstránil niektoré prikázania – keby dovolil zabíjať nenarodených, keby odstránil spoveď, keby dovolil rozvody a keby matrikou krstu zaručoval nebo už tu na zemi… Ale taký Kristus a Cirkev nie je a ani byť nemôže!

Samozrejme, že to nie je jednoduché ani ľahké prijať kríž. Dokonca Kristus, Boží Syn, sa smrteľne bál a duchovne skonával v Getsemanskej záhrade pri myšlienke, že Ho čaká umučenie a smrť na kríži. Pán Ježiš vzal kríž po dlhej a intenzívnej modlitbe, v ktorej prelomil svoju vôľu a prosil svojho Otca: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! Avšak nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane“ (Lk 22, 42).

Aj pre nás ľudí súhlas s krížom a jeho prijatie nie je ľahkou vecou. Tým viac však musíme dôverovať Kristovi, ktorý nám v dnešnom Evanjeliu sľubuje, že ak budeme súhlasiť s krížom, vezmeme ho a pôjdeme za Ním, v Jeho šľapajach, lebo On povedie náš život. On nás povedie k životu lepšiemu a svätejšiemu tu na zemi a k večnému životu v nebi.

O potrebe vziať kríž a ísť za Kristom nás poučujú aj Apoštoli. Sv. Pavol sa často chváli vo svojich listoch Kristom a to Ukrižovaným, všetko ostatné považuje za smeti. Sv. Jakub zasa píše: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky“ (Jk 1, 2).

O tom, že kríž nesený s Kristom dvíha a vedie nás k životu, sa presvedčil nielen Janie Ardente, ktorého dejiny zápasu s Kristom boli spomenuté na začiatku. Presvedčil sa o tom aj veľký skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorý kedysi povedal: „Kríže v živote plnia podobnú úlohu ako krížiky v hudbe: dvíhajú“…

Bratia a sestry, keď sa v našom živote kríž zdá nad naše sily, volajme na pomoc Krista. On je našim Majstrom v nesení kríža; modlime sa, aby nám On pomohol svojou milosťou a dal nám silu i vytrvalosť v nesení nášho kríža. Dokážme tiež hľadať pomoc u iných ľudí. Pán Ježiš, hoci bol Synom Božím, nehanbil sa prijať pomoc od Šimona z Cyrény. Tak aj my, neraz sme obklopení ľuďmi blízkymi a milovanými, ktorí by určite dokázali zmierniť ťarchu kríža, ktorý nesieme.

Zdieľať na Facebooku