Obrázok pre homílie

Mk 2, 1-12

Bratia a sestry, lekárov zrejme nikdy nebolo toľko ako dnes, a predsa sú stále žiadaní. Napriek tomu je veľa chorôb, ktorým vravíme nevyliečiteľné. Nikto si s nimi nevie rady. Medzi takéto ochorenia patrí aj ochrnutie, keď sa človek nevie sám pohybovať alebo keď nemôže hýbať niektorým zo svojich údov.

Ochrnutý človek často nesie svoj osud veľmi ťažko. Zaiste to tak bolo aj v prípade o ktorom hovorí krátky, ale veľmi známy príbeh z Ježišových čias (Mk 2,1-12), ktorý sme  práve prečítali.

Aj v tej dobe sa ľudia snažili liečiť, no v prípade ochrnutia by nepomohli ani dnešné metódy a moderné postupy. Možno bol ten človek už odovzdaný svojmu osudu, možno rezignovaný, ktovie? No v tom čase bolo počuť o niekom, kto pomáhal tam, kde iní pomôcť nemohli. Ochrnutý mal našťastie dobrých priateľov okolo seba, ktorí ho ochotne odniesli, ba urobili aj to, že rozobrali strechu domu, keď sa inak dnu k Ježišovi dostať nemohli. Myslím si, že nielen zákonníci, ale aj priatelia ochrnutého – a samozrejme aj on sám – ostali zaskočení a prekvapení, keď Ježiš namiesto očakávaného uzdravenia hovorí: „Odpúšťajú sa ti hriechy“.

Ruku na srdce, čo očakávame od Boha my? Možno šťastie, pokoj, úspech, peniaze,..? To všetko je dobré, ale najväčší dar je samotný život, zdravie. Koľko starých, či chorých ľudí povie, len keby to zdravie bolo. Áno, v živote máme mnoho vecí, niektoré ani nepotrebujeme, ale ak nemáme zdravie, uvedomíme si, že ono je najdôležitejšie. Môžeme mať veľa peňazí, materiálne zabezpečenie, ale to nie je najdôležitejšie. Žiaľ na to prichádzame až vtedy, keď zdravie stratíme. A čo naše zdravie v duchovnej oblasti? Nemali by sme zabudnúť, že mnoho ľudí potrebuje práve odpustenie hriechov, pretože duchovná choroba je prepletená s hriechom.

V Starom zákone nachádzame miesta, kde je aj fyzická choroba previazaná s hriechom. Týka sa to najmä hriechu nevery, keď sa vyvolený ľud vzoprie Bohu: „Pán dopustí na teba mor, kým ťa celkom nevyhubí z krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil. Pán ťa bude biť suchotami, horúčkou, zimnicou, zápalmi, páľavou, nakazeným povetrím a hrdzou a bude ťa prenasledovať, kým nezahynieš“ (Dt 28, 21 – 22). Kniha Numeri pripomína, že trest za hriech sa môže dokonca prenášať z otcov na synov: „Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia“ (Nm 14, 18).

Ale ani v Starom zákone nie je choroba vždy chápaná ako dôsledok hriechu. Stačí si spomenúť na Jóba. Pápež svätý Ján Pavol II. v apoštolskom liste Salvifici doloris píše: „Ak je pravda, že utrpenie má zmysel ako trest vtedy, keď je viazané na vinu, naopak, nie je pravda, že každé utrpenie je dôsledkom viny a že má povahu trestu. Osobitným dôkazom toho v Starom zákone je postava spravodlivého Jóba. Ak Boh dovolí utrpením skúšať Jóba, robí to, aby dokázal jeho spravodlivosť. Utrpenie má povahu skúšky“ (SD 11).

Možno sa nám niekedy zdá že povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy – je ľahšie než – vezmi si lôžko a choď. Iste, povedať to, je ľahké. Odpúšťajú sa ti hriechy – takú vetu  môže povedať každý, ale hriechy odpustené nebudú. Naozaj odpúšťa iba Boh.

Bratia a sestry, lekárov zrejme nikdy nebolo toľko ako dnes a napriek tomu je a bude veľa chorôb, s ktorými si nikto neporadí. Ježiš vie pomôcť všetkým ľuďom, spovednice sú otvorené pre každého. Čím dôvernejšie otvoríme Pánovi srdce, tým viac mu umožníme, aby aj nad nami vyriekol slová, ktoré povedal chorému človekovi: Odpúšťajú sa ti hriechy!

Zdieľať na Facebooku