Bratia a sestry,
vieme, že Boh nám odpúšťa naše hriechy skrze úprimnú ľútosť a sv. spoveď . Ak Ho úprimne prosíme, Boh nám odpúšťa.
Ale v dobách “starého zákona“ to tak nebolo. V každom meste síce stáli synagógy a ľudia sa tam každú sobotu schádzali, ale konalo sa tam iba čítanie z Písma, vyučovanie a výklad. Nekonala sa žiadna sviatosť zmierenia, žiadne odpúšťanie hriechov. Ak nejaký človek chcel, aby mu boli odpustené hriechy, vzal obetné zviera, šiel do mesta Jeruzalem kde stál chrám, a tam musel požiadať kňazov, aby za neho priniesli Bohu obetu. Kňaz vzal od žiadateľa obeť a predniesol ju Bohu, načo dotyčnému oznámil, že obeť bola prinesená a Boh mu odpúšťa jeho hriechy. Jedine takto bolo možné dosiahnuť odpustenie a jedine cez kňazov v Jeruzaleme mohli ľudia prijať tú správu, že hriechy sú im odpustené.
A teraz zrazu Pán Ježiš hovorí ochrnutému: „odpúšťajú sa ti hriechy“. To boli slová, ktoré nikdy predtým žiaden človek nevyslovil. I kňazi iba oznamovali Božie odpustenie na základe prinesenej obety. Toto boli slová, ktoré patria do úst jedine Bohu a prítomní farizeji ostali úplne šokovaní. Zdalo sa im nehorázne, čo si tento Ježiš z Nazareta dovoľuje. Mali pocit, že týmto už prekročil všetky hranice.
Neraz počuli, že Ježiš nerešpektuje ich príkazy a zákazy. Už to sa im nevidelo a mali dojem, že Ježiš sa príliš vyvyšuje nad zákon. No teraz – keď povedal chorému, že sa mu odpúšťajú hriechy – to farizeji nemohli prijať. Podľa nich to bolo rúhanie – Ježiš sa tým vyvyšuje až na samého Boha a robí veci a hovorí slová, ktoré môže robiť a hovoriť iba Boh. Vzbĺkol v nich hnev.
Ježiš to dobre vedel, pretože videl do ich sŕdc a poznal, že Mu vytýkajú práve Jeho slová o odpustení. Práve preto povedal: „čo myslíte, že je ľahšie povedať ochrnutému? Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo vstaň a choď?“
Pre človeka je oboje rovnako ťažké, ale pre Ježiša rovnako ľahké. My nemôžeme slovom ani uzdraviť ochrnutého aby bol znova zdravý, ani nemôžeme povedať, že sa mu odpúšťajú hriechy. Pán Ježiš však môže jedno i druhé a chcel nám to ukázať. Práve preto vzápätí prikázal ochrnutému: „vstaň a choď“. A on skutočne vstal a šiel.
Pán Ježiš urobil tento skutok aby nám ukázal, že On, ako Boh, má moc odpúšťať hriechy a že je to rovnaký dar pre ľudí ako dar zdravia. Mnoho ľudí je telesne v poriadku ale trpia zármutkom, výčitkami svedomia či pocitom vlastnej hriešnosti, malosti a bezmocnosti… je veľa zdravých telom, ale ubolených srdcom. Ježiš nám jasne ukázal, že On lieči nielen telo ale aj dušu.
O onom ochrnutom človeku nevieme vôbec nič. No možno aj on trpel nejakými bolesťami srdca, možno Ježiš usúdil, že ten muž potrebuje viac odpustenie ako zdravé nohy. Ktohovie, možno by mu ono odpustenie hriechov stačilo ku šťastiu, no Ježiš mu vo svojej láske daroval aj zdravie tela.
V každom čase my ľudia znovu a znovu páchame hriechy, ktoré nás odsudzujú na smrť a bolo by s nami veľmi zle, keby Boh neodpúšťal. Boh je však milostivý a milosrdný, a ak s úprimnou ľútosťou pristupujeme k sviatosti zmierenia, alebo Ho prosíme, ochotne nám zas a znova odpúšťa.