Milí bratia a sestry! Táto prečítaná stať z dnešného evanjelia je mimoriadne dôležitá a mimoriadne aktuálna. Dva protikladné svety stoja tu pred nami: model starého, známeho sveta a model nového sveta, ktorý prináša Ježiš. Model starého sveta reprezentujú Ježišovi učeníci.

Všimneme si, že Ježišovi učeníci si kráľovstvo Božie predstavovali celkom svetským spôsobom. Veľmi pozemské očakávanie sa skrýva za žiadosťou dvoch učeníkov, Jakuba a Jána. Chceli aby im Ježiš rezervoval najprednejšie miesta v Božom kráľovstve.

Hodno si všimnúť, že títo učeníci – aj ostatní, vnímali z Ježišových slov len to, čo chceli počuť. Radi počúvali slová o budúcej sláve, ale predpovede o utrpení brali na ľahkú váhu.

Jakub a Ján svojou požiadavkou ukazujú, že nepochopili logiku života, o ktorom svedčí Ježiš. Túto pomýlenú logiku nemajú iba dvaja Zebedejovi synovia, ale aj „ostatní desiati“ apoštoli, ktorí „sa začali mrzieť na Jakuba a Jána“ (v. 41). Sú namrzení, pretože nie je ľahké vstúpiť do logiky evanjelia a zanechať tú logiku moci a slávy.

Sv. Ján Zlatoústy potvrdzuje, že všetci apoštoli boli nedokonalými, tak tí dvaja, ktorí chceli byť nad ostatnými desiatimi, tak aj tí ostatní, ktorí ich začali nenávidieť (porov. Commento a Matteo, 65, 4: PG 58, 622). Sv. Cyril Alexandrijský komentujúc tento text takto: „Učeníci upadli do ľudskej slabosti… A tak ako sa to stalo svätým apoštolom, rovnako sa to môže stať aj nám“ (Commento a Luca, 12, 5, 24: PG72, 912).

Áno, tak ako sa to stalo apoštolom, rovnako sa to môže stať aj biskupom, kňazom, veriacim. Mať slávu, môcť dirigovať, ovládať, dať si slúžiť, mať výhody, je to príjemné. Určitý typ ľudí práve v tomto nachádza naplnenie ľudského bytia. Napriek tomu, že je to túžba a postoj niekedy aj nás a mnohých ľudí, musíme sa pýtať: Je to naozaj vyvrcholenie?

Ježišovo poznanie o tejto veci je úplne iné. Ježiša určite veľmi trápilo, že učeníci aj po dlhom pobyte v jeho škole sú poznačení myslením tohto sveta, aj dnešného. Aj dnes je veľmi zarmútený, keď vidí, že je toľko kresťanov, ktorí v Cirkvi túži iba po hodnostiach, zlatom kríži a sú poznačení myslením starého sveta. Ježiš nechcel, aby to tak zostalo pri učeníkoch. Nechce, aby to tak zostalo pri nás. Mali by sme z tohto hľadiska preskúmať svoje myslenie. Ježišovi veľmi záležalo na tom, aby učeníci zmenili svoje myslenie, veľmi mu záleží, aby sme aj my zmenili svoje zmýšľanie.

Ak si máme osvojiť nové postoje – myslenie, potrebujeme mať model podľa, ktorého sa budeme riadiť. Modelom nového myslenia je pre nás kresťanov Ježiš.

Dnešný evanjeliový text sa začína slovami: „Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi.“ On kráčal pred nimi nielen v lokálnom zmysle, ale on kráčal pred nimi a dodnes kráča pred nami ako najvyšší vzor nového myslenia a správania.

Tento model nového myslenia je omnoho väčší ako všetci, ktorí hľadajú veľkosť v postavení, ktoré im dovoľuje sebecky ovládať druhých.

Nás ľudí vonkajšia moc síce oslňuje, ale Ježiš nám darúva pravdivý pohľad, ktorý nás oslobodzuje od agresivity a umožňuje nám všetko vidieť a hodnotiť pravdivo. To je jeho veľký dar. Skutočne ho prijmeme vtedy, keď sa podľa jeho učenia a jeho príkladu na celej čiare zmeníme.