Milí bratia a sestry,
v roku 70 po Kristovi obliehalo Jeruzalem rímske vojsko. Velil mu Titus, neskorší rímsky cisár. V Jeruzaleme zavládol hlad a mor. Hovorí sa, že rabín Jochanan ben Zakkaj, jeden zo židovských vodcov, prešiel obrannými líniami a podarilo sa mu dostať až k stanu veliteľa rímskeho vojska. Kľakol si pred Titom a prosil ho: „Pane, ušetri toto mesto, je tu mnoho žien a nevinných detí.“ Titus mu odvetil: „Klameš, ty starý rabín!“ „V čom som klamal?“, spýtal sa udivene starý muž. „Klamal si už v prvom slove, ktoré si povedal. Nazval si ma „pánom“. Ak som pánom, prečo potom neotvoríte mestské brány a neprivítate ma kvetmi? Keď som pán, prečo ma neposlúchate?“
Hoci Titus bol tvrdý vojak a pohan, učí nás čosi, čo patrí ku základom kresťanstva. Totiž prijímanie Božieho slova. Nielen pohan Titus, ale aj Kristus nás dnes pozýva k lepšiemu počúvaniu Božieho slova. Možno aj nám chce položiť otázku: Keď som Pánom tvojho života, prečo nepočúvaš moje slovo? Kristus v posledných štyroch veršoch (por.: 8, 12-15) opakuje slovo počúvať až štyrikrát. Možno si povieme, však na počúvaní až tak nezáleží. Ale záleží. Ak nebudeme počúvať Jeho slovo, ako v živote rozlíšime, čo je Božie a čo ľudské? Ak nebudeme počúvať Božie slovo, môžeme si byť istí, že mnoho iného sa usiluje preniknúť do našich uší.
Preto sa Kristus aj nás, ktorí sme v chráme, ale aj tých, ktorí budú čítať tento príhovor pýta – kde sú počúvajúce uši v našich farnostiach, rodinách? (por.: L 8,8b) Boh túži po počúvajúcich ušiach a prijímajúcich srdciach. Veď viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo (Rim 10,17). Nejde teda o podceňovanie počúvania, ale o upriamenie na správne počúvanie. Keď Kristus rozprával podobenstvo o rozsievačovi, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počuje! (Lk 8,8). Toto volanie má prinajmenšom dva dôvody.
V prvom rade Ježiš volá, aby Ho počuli i tí najvzdialenejší – aby nik nemohol povedať: Ja som nepočul, nevedel, čo odo mňa Boh čaká. A taktiež Ježiš volá preto, lebo sa neobracia iba k zhromaždenému zástupu, ale k jednotlivému človeku: ku mne – k tebe. „kto má uši na počúvanie, nech počuje!“ Čiže: Keď počuješ, premýšľaj – rozhodni sa!
Vieme, že mnohokrát môžeme počúvať Božie slovo, a predsa to k ničomu nie je… akoby sme Jeho slovo nevedeli prijať, ba priam ho odmietli. Podobenstvo otvorene priznáva, že sejba Božieho slova je stratová. Mnohokrát je odmietnuté a i my sami s tým máme vlastnú skúsenosť. Predsa je však Božie slovo rozsievané ako semienka, ktoré majú v ľudskom srdci vzklíčiť a priniesť úrodu. V tom, že sa i v našom chráme číta a káže Božie slovo, by mala pokračovať práca „rozsievača“. A tými „rozsievačmi“ sme my všetci. Vy – rodičia, študenti, učitelia, všetci… Určite nie každý prijme evanjelium. Ide však o to, aby sme Božie slovo šírili, zachovávali a aby prinášalo ovocie Ducha (Gal 5,22-23 – lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť).
I keď sa niekedy zdá, že nemáme úspech, predsa hlásať Božie Slovo je práca, ktorá má nádej. Hoci mnoho zasiatych zrniečok vyjde nazmar, vždy sú tu aj tie, ktoré prinesú mnohonásobný úžitok. Úrodu väčšiu ako je naše očakávanie. To je mocným povzbudením pre všetkých, ktorí sú skľúčení, deprimovaní nezdarom, ktorí majú dojem, že ich rozosievanie slova je zbytočné.
Musím pripomenúť, že vždy ide o správne počúvanie. Dávajte si pozor, ako počúvate (Por.: Lk 8,18). Jediné správne počúvanie Božieho slova je to, keď ho zachováme v srdci a prinášame úrodu (Por.: Lk 5, 15). Keď si nenecháme zobrať to, čo sme počuli v chráme z úst kňaza, doma z úst rodiča, starého rodiča, atď. Potom zasiate slovo môže vzklíčiť a priniesť plody. Nevidno to ihneď. Preto má zostať našim cieľom správne počúvanie. Kto správne počúva, má Božie slovo v srdci. Kto zostáva iba povrchným poslucháčom, ten stratí Božie slovo zo svojho srdca.
Bratia a sestry, Titus v úvodnom príbehu povedal rabínovi, aby ho neklamal, pretože ak ho nazýva pánom, tak ho ako pána majú poslúchať. Keď je Kristus skutočne – aj napriek našim slabostiam – Pánom nášho života, tak potom ho budeme počúvať. To, že sme i dnes chceli počuť Božie slovo, je dar. Dar, ktorý môže priniesť v našom živote veľkú úrodu.