Bratia a sestry,

v dnešnom podobenstve, ktoré sme počúvali, Kristus veľmi triezvo a realisticky predstavil nás ľudí – naše srdcia. V štyroch obrazoch, ktoré zároveň vysvetľuje, sa môžeme spoznať aj my. Každému z nás sa treba zamyslieť a pýtať sa: aké je moje vlastné srdce?

Dobre vieme, že aj v dnešnom svete sa neustále ohlasuje Božie slovo – Evanjelium. A nemôžeme sa tváriť že nevidíme, ako ho mnoho ľudí – dokonca aj takých ktorí sa prehlasujú za kresťanov, odmieta. Žiaľ, srdcia mnohých sú tvrdé ako suchá zem.

Ak sa dnes nachvíľu všetci trochu zastavíme a pozrieme sa do svojho srdca, uvidíme koľkokrát sme aj my sami zatvorili srdce a boli radšej hluchými, slepými, či nemými. Keď si zatvoríme srdce a odmietneme Evanjelium – Božie slovo, budeme hľadať iné hlasy, iných pánov a skončíme pri idoloch a bôžikoch, ktoré nám ponúka svet, spoločnosť, a vzdialime sa od pravého Boha.

Naše srdce môžeme prirovnať k budove s množstvom miestností. Takáto budova má vždy vchod aj východ. Čokoľvek do nás vstúpi, musí prejsť cez naše srdce. Čokoľvek z nás vychádza, vychádza z nášho srdca.

Srdce je ako pôda – ako o tom hovorí dnešné čítanie. Keď do srdca vstúpi Božie slovo, niečo sa v srdci udeje. V otvorenom srdci sa Božie slovo môže zakoreniť a priniesť úrodu. V Písme je preto obraz: semienko a pôda. Semiačko je obrazom Božieho slova a pôda je obrazom stavu nášho srdca. Tvoje srdce je schopné, keď sa správne rozšíri, prijať Božie slovo a produkovať nádherný život. Boh pracuje cez naše srdce; nepracuje mimo neho. Keď Božie slovo zostáva a je uprostred tvojho srdca, nič nemusí zostať tak, ako to bolo v tvojom starom živote.

Dávajme si veľký pozor na svoje srdce. Chráňme ho a buďme veľmi pozorní, čo doň vpúšťame  – na čo sa dívame, čo počúvame, po čom túžime, na čom lipneme… To, čím sýtime naše srdcia, je naša vlastná zodpovednosť – nikto ju nemôže prebrať za nás. Keď vpustíme do svojho vnútra iba vplyv sveta,  zmení sa v nás na žiadostivosť, ktorá plodí hriech a hriech spôsobuje smrť.

My sami sme teda tí, ktorí si máme svoje srdce strážiť pred hriechom. Sami sa musíme rozhodovať a byť obozretní, aby naše srdce neostalo tvrdé na prijímanie Božieho hlasu.

V roku 1946 vykonali v USA zaujímavú operáciu na 16-ročnom chlapcovi, ktorý bol napriek svojmu veku vysoký sotva 130 cm, vážil 33 kg a vyzeral ako 9-ročné dieťa. Lekári nemohli dlhý čas prísť na stopu choroby, ktorá brzdila vývin chlapca. Konečne jeden z nich odhalil skutočnú príčinu. Ukázalo sa, že v dôsledku silného úderu futbalovou loptou do pŕs a vnútorného krvácania sa utvorila okolo srdca chlapca vápenná škrupina v hrúbke 3 mm. Bola taká tvrdá, že pri operácii sa na nej zlomil skalpel a museli ju drviť kliešťami. Práve táto tvrdá škrupina zabrzdila rast srdca a krvný obeh. V dôsledku toho odumierali a nemohli sa vyvíjať bunky v organizme…

Je to zriedkavý prípad v medicíne, ale veľmi častý vo sfére duchovnej. Denne sme svedkami toho, ako sa ľudské srdcia obaľujú škrupinou bezohľadnosti, sebectva, surovosti vo vzájomných vzťahoch a ako veľmi pri tom trpí duša, ktorá sa bez lásky k Bohu a k blížnemu nemôže vyvíjať a rásť.

Bratia a sestry, v dnešnom podobenstve, ktoré sme počuli Kristus veľmi triezvo a realisticky predstavil nás ľudí a naše srdcia. A každý z nás si dnes môže položiť otázku: aké je moje srdce? Je otvorené na hlas Krista, alebo je tvrdé? Skúsme si sami odpovedať pravdivo pred Bohom. Amen