Obrázok k článku

Lk 2, 22-40

Vo východnom byzantskom obrade tento sviatok, ktorý si dnes pripomíname, sa nazýva Stretnutie Pána.

Prečo Stretnutie? S kým sa tu Ježiš ako štyridsaťdňové Dieťa stretol? Stretol sa tu so starčekom Simeonom a s prorokyňou Annou. Simeon bol mužom spravodlivým a túžobne očakával príchod Mesiáša. Svätým Duchom mu bolo zjavené, že nezomrie skôr, kým ho neuvidí na vlastné oči. Vedený Svätým Duchom prišiel do chrámu práve vtedy, keď aj Mesiáša ako dieťa priniesli do chrámu. V dieťati poznal sľúbeného Mesiáša, zobral ho na ruky a povedal: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu” (Lk 2, 29-32).

Ježiš je Svetlom, to povedal o ňom nielen Simeon, ale už aj proroci budúceho Mesiáša nazývali Svetlom. Ježiš sa i sám nazýval Svetlom. U Jána čítame: A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života” (Jn 8,12).

Teda podľa jeho slov, iba ten má svetlo života, kto ho už prijal, a všetci tí, čo ho neprijali, kráčajú v temnotách.

My si dobre vieme predstaviť to, ako veľmi zle sa kráča v tme. Je pre nás veľmi nepríjemné, keď večer vypne elektrický prúd a naše svietidlá zhasnú. Prácu musíme prerušiť, a nervózne čakáme, kedy sa rozsvietia svietidlá. Každý rozumný človek vie, že je veľmi zle žiť bez svetla. A oveľa horšie je žiť bez duchovného Svetla. Duchovná tma prináša oveľa tragickejšie následky.

Len sa pozrime na to, ako vyzerá život ľudí, ktorí Kristovo Svetlo neprijali.

Na slávnej univerzite v Cambridgi prednášal profesor Emerson. Bol to človek, ktorý opovrhol Boha, neveril v nesmrteľnosť ľudskej duše. Pred svojimi mladými poslucháčmi sa vyjadroval o ľudskom živote ako o mučiarni. Vraj, za šťastného treba pokladať toho, kto už zomrel, alebo sa ešte nenarodil.

Takými a podobnými rečami okrádal mladých ľudí o chuť do života. Jedného večera prišiel do jeho bytu poslucháč. Po krátkom rozhovore vytiahol revolver a namieril ho na profesora so slovami: „Prišiel som vás vyslobodiť z mučiarne tohto života.” Vtedy profesor začal kričať: „Dajte to preč, dajte to preč!” Ale študent mu povedal: „Nebojte sa, to bude maličký moment a budete vyslobodený z mučiarne ľudského života.”

Profesor začal kričať: „Pomoc! Pomoc!” Študent stále držal revolver namierený a profesor začal prosiť: „Nechajte ma, ja chcem žiť, chcem žiť!” „Čo mi dáte, keď vám teraz darujem život?” pýtal sa študent. „Všetko, čo si len prajete.” Študent na to: „To je veľká drzosť! Musím vám poďakovať, že ste mi teraz zachránili život!” „Ja?” pýta sa profesor. „Áno, vy! Musím vám to vysvetliť, aby ste to pochopili. Každý mladý človek má niekoho, komu verí všetko. Takým človekom ste boli pre mňa vy. Ja som vám veril všetko, že ľudský život je mučiareň a že treba závidieť tomu, kto už zomrel alebo sa ešte nenarodil. Ja som sa už narodil a ostávalo už len jedno podľa vás, aby som zomrel. Lebo len tak môžem byť šťastný, keď zmiznem z tohto sveta. Preto som sa rozhodol, že skočím z mosta do vody. Už som bol na moste, keď mi napadla myšlienka, či vy tomu, čo hovoríte, aj veríte? Preto som prišiel za vami a zistil som, že vy chcete žiť a za život dávate všetko. Ďakujem vám. Prepáčte, že som to musel urobiť a teraz už neverím vašim slovám, lebo sú vo veľkom rozpore s vaším vlastným zmýšľaním. Pre vás váš život nie je mučiareň. Vy si svoj život až veľmi vážite, teda i mne sa oplatí žiť, nebudem skákať z mosta do vody. Chcem žiť.“

Ľudia typu tohto profesóra, ktorí žijú sami v tme, šíria okolo seba iba tmu. Sami opovrhli Svetlom, ktorým je Kristus, preto o to Svetlo okrádajú aj iných, najmä mladých ľudí.

Veľmi zle sa žije bez Kristovho Svetla a predsa sú aj takí ľudia, ktorí vedia týmto Svetlom opovrhnúť a dávajú prednosť tme pred Svetlom.

Pri našom krste nám kňaz podal horiacu sviecu a povedal nám: „Prijmi túto horiacu sviecu a svieť v celom svojom živote svetlom viery a dobrých skutkov, aby, keď príde Pán, mohol si mu vyjsť v ústrety, spolu so všetkými svätými a bez zábran vojsť do nebeského kráľovstva Jeho slávy a kraľovať s ním na večné veky. Amen.” Teda našou povinnosťou, vyplývajúcou z nášho krstu je, aby sme svietili svetlom viery a dobrých skutkov. To svetlo sme prijali od Krista, ale aby nás on mohol prežiariť svojím Svetlom, nesmieme mu v tom prekážať svojimi hriechmi Preto je veľkým omylom, ak si kresťan myslí, že svoj kresťanský život môže spojiť s ťažkým hriechom. Tohto veľkého omylu sa chráňme!

Nech nám aj Božia Matka pomáha žiť bez hriechu, lebo iba tak budeme môcť kráčať v Kristovom Svetle a svietiť aj iným, aby aj oni boli skutočne šťastnými.

Zdieľať na Facebooku