Vo filme Divoký Západ je scéna, kde mladý vojak, bol už niekoľkokrát prichytený v opitom stave.

Keď ho priviedli pred komisiu, plukovník, ktorý ju viedol, sa spýtal vinníka: „Čo mám s tebou robiť? Už koľkokrát si bol prichytený v opitom stave počas služby a vždy si bol za to potrestaný. Teraz už skutočne neviem, čo mám s tebou robiť?“

„Môžem prekontrolovať záznamy tohto vojaka?“ – spýtal sa mladý kapitán. Plukovník mu to dovolil. Po rýchlom preštudovaní faktov, kapitán oznámil: „Iba jedno sme nevyskúšali v prípade tohto vojaka. Nikdy sme sa mu nepokúsili odpustiť“. Po niekoľkých minútach porady, plukovník sa obrátil na obvineného a hovorí: „Už mnohokrát si bol potrestaný za opilstvo, v tomto prípade som sa rozhodol vymazať všetky tvoje predchádzajúce priestupky a odpustiť ti. Si voľný“.

Vinník, skryl svoju tvár do dlaní a opustil miestnosť. Od toho momentu sa stal úplne iným človekom. Nielenže prestal piť, ale bol aj jedným z najlepších vojakov.

Táto udalosť nás dobre uvádza do dnešného Evanjelia. Podobne totiž, ako ten vojak sa stal úplne iným človekom vo chvíli, keď mu boli odpustené jeho previnenia, tak aj Zachej sa stal iným človekom vo chvíli, keď mu Kristus odpustil jeho hriechy.

Ako hovorí dnešné Evanjelium, Zachej bol hlavným mýtnikom a veľmi bohatým človekom. Izraeliti nenávideli mýtnikov, pohŕdali nimi a považovali ich za najväčších hriešnikov.

Vlastne k takémuto hriešnemu mýtnikovi sa Ježiš obrátil slovami: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ Tieto slová zanechali taký veľký dojem na Zachejovi, že bežal domov, aby všetko pripravil.

Úplné odpustenie Krista spôsobilo, že tento človek sa zmenil.

Tu sa treba na chvíľu zastaviť nad tým, čo nás chce Kristus naučiť. Ježiš nás chce naučiť, aby sme si vážili druhého človeka, aj najväčšieho hriešnika. Treba mať voči nemu úctu. Je totiž človekom, Božím dieťaťom, lebo vždy sa môže obrátiť a stať sa svätým.

Ježiš nás tiež učí, že nič dobré nedokážeme a nič neurobíme, ak budeme pohŕdať ľuďmi, ak ich budeme odsudzovať, poukazovať na nich prstom a ak ich budeme nazývať hriešnikmi tak, ako to robili farizeji. Premeniť a obrátiť človeka môžeme iba vtedy, ak mu preukážeme srdce. Keď mu ukážeme, ako chutí dobro. Môžeme to urobiť mnohými spôsobmi napríklad našim odpustením.

„Prosím o odpustenie neveriacich, že im nemôžem predstaviť ideálnu Cirkev“. Tieto slová vyslovil pápež Pavol VI. vtedy, keď bol ešte biskupom v Miláne. Aj napriek tomu, že Kristova Cirkev je Božím kráľovstvom, je v nej plno paradoxov. Je svätá, ale nachádzajú sa v nej hriešnici. „Nie je z tohto sveta“, ale sú v nej ľudia z tohoto sveta. A tam, kde sú ľudia, tam niet ideálu. Hlavou i dušou Cirkvi je Kristus, ale údmi sme my, slabí ľudia.

Pamätajme teda vždy na to, že všetci sme hriešnikmi. Mnohokrát sme doteraz sklamali Krista. A On nám neustále dáva jeho milosrdenstvo. Robí tak preto, že nás miluje a prišiel na zem preto, aby nás spasil. Tak, ako hovoria posledné slová v dnešnom Evanjeliu: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“.

Kristovi, ktorý je prítomný s nami tu vo svätyni, ďakujme za to, že v Jeho Cirkvi je miesto pre každého z nás, lebo všetci sme hriešnikmi. Prijmime dnes Jeho pozvanie k premene nášho života, tak ako prijal toto pozvanie mýtni Zachej, ako ho prijal Peter, Pavol a tisíce, tisíce iných ľudí, ktorí vďaka Božiemu odpusteniu a milosrdenstvu, z hriešnikov sa stali svätými.