Obrázok k článku

Lk 15, 11-32

Bratia a sestry!

Dnešná nedeľa otvára dobre známy príbeh o márnotratnom synovi. Ide o podobenstvo, ktoré ja osobne považujem za najkrajších z biblických príbehov. Čomu nás toto Ježišovo podobenstvo chce priučiť? Čo nové nám chce povedať? Ježiš hovorí o rodine, ktorú tvoria otec a jeho dvaja synovia. O matke tu nie je reč. Nakoniec, vo vtedajšej patriarchálnej forme rodiny sa o ženách veľa nehovorilo. Z príbehu sa dozvedáme, že otec má veľké hospodárstvo a obaja synovia na ňom usilovne pracujú. Až do chvíle, keď mladší syn prichádza so žiadosťou vyplatenia jeho podielu.

Každý rodič počíta s tým, že raz sa jeho dieťa osamostatní. Rodičia ostávajú pre deti zázemím, ale je potrebné, aby sa každé postavilo na vlastné nohy, opustilo rodný dom a žilo svoj vlastný život. Takto o to čítame aj vo Svätom písme: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“?  A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mk 10, 7).

Aj tak je to pre rodiča bolestná chvíľa, s ktorou sa musí vyrovnať. Práve tu mnohokrát vidíme veľa problémov, kedy rodičia nepochopili, že pre svoje deti už majú byť iba hlasom poradným, nie posledným. Tí rodičia, ktorí sa nevedia vyrovnať a stotožniť s tým, že takýto je kolobeh života, väčšinou strpčujú život svojim deťom a ich manželom, či manželkám.

Ako som už povedal, akokoľvek sa rodič na túto “stratu“ pripravuje, predsa je veľmi smutná. Pre otca z dnešného evanjelia to určite bolo veľmi bolestivé, keď sa dopočul o  nemravnom živote svojho mladšieho syna. Určite sa aj dnes mnohí pýtajú sami seba: Čo som zanedbal? Kde som pri výchove spravil chybu? Čo zlyhalo? Žiaľ niekedy dávate svojim synom a dcéram len to najlepšie a napriek tomu sa zachovajú tvrdo a nepekne.

Pozrime sa, ako sa zachoval mladší syn. Odrazu mal peniaze, no s málo skúsenosťami sa začína obklopovať spoločnosťou, ktorá nebola najlepšia. Koľko takýchto mladých mnohokrát vidíme okolo seba! Toto je nebezpečenstvo, ktoré dnes veľmi ohrozuje vaše deti, vnúčatá. Vidina rýchleho zbohatnutia, pokiaľ možno bez práce a námahy. A potom si už len užívaj a o nič sa nestaraj.  Žiť si, ako sa hovorí, na vysokej nohe. Nuž, ale tak to v živote nefunguje. Alebo aspoň nie veľmi dlho. Dôsledky bývajú nepríjemné. Aj mladšiemu synovi postupne začínali dochádzať prostriedky. Ekonomika nepustí. Ak len míňaš a nezarábaš, potom veľmi rýchlo zistíš, že už nemáš čo míňať. Pokiaľ ťa obklopili “priatelia” len preto, že si mal peniaze, potom, keď je vačok prázdny, rýchlo zostaneš sám. Tak presne skončil aj mladší syn. Klesol tak veľmi, že bol ochotný sa nasýtiť z tohto čo jedli prasatá. Ale nikto mu z toho nechcel dať. Z poriadneho prasaťa je predsa zisk, ale z lajdáka, ktorý si ničoho nevážil, z toho nie je nijaký osoh.

Zmena u syna nastáva až po uvedomení si situácie, evanjelista píše: Vstúpil teda do seba a(por.: 15, 17). Áno, milí priatelia, niekedy človek musí padnúť totálne na dno, aby sa mu otvorili oči a aby spoznal pomýlenosť. Až vtedy si spomenul na svojho otca a všetky dobrá. A tak robí rozhodnutie: Musím sa vrátiť späť. Ako sme počuli, neprichádza s hrdosťou, tak ako odchádzal. Vracia sa s pokorou a vyznaním: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. “Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom“ ( Lk 15, 24).  

A čo na to otec? Svojho syna nezatracuje. Syn ho síce veľmi zranil a ublížil mu. Ale on mu odpúšťa a všetko vracia do pôvodného stavu. Otec stav svojho syna definoval ako stratenosť a smrť. Áno, iba takto kruto, avšak pravdivo možno definovať status tých, ktorí sa ocitli ďaleko od Boha. Avšak stala sa zmena: bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“ (Lk 15, 24).

Z príbehu jasne vyplýva, že Otec na svojho syna nezabudol a nezriekol sa ho. Pravdepodobne každý deň vyšiel na miesto, kde sa s ním rozlúčil – iba tak ho mohol uvidieť z diaľky ako prvý. Takto Pán Boh očakáva každého jedného z nás. Ako dobrý rodič svoje dieťa. Keď ho vidí prichádzať, rozbehne sa v ústrety k nemu a nanovo ho prijme.

Myslím si, že je nám všetkým jasné, koho v tomto príbehu reprezentuje mladší syn. V ňom sa my všetci poznávame vždy vtedy, keď chceme mať svoj život iba vo svojich rukách. My chceme mať všetko pod kontrolou. Vďaka Bohu za takéto bolestné pády, ktoré nás z bludných ciest vrátili do otvoreného náručia nášho Otca.

Bratia a sestry, dnešné podobenstvo sa  začalo veľkou bolesťou otca, ktorú mu spôsobil mladší syn. A pokračovalo správou o jeho nedobrom živote. Ale nakoniec nasledovala radosť z jeho návratu a vyznania hriechov. Kiežby sa aj naše rodinné stretnutia  niesli v duchu zmierenia a odpustenia. Amen.

Zdieľať na Facebooku