„Poďte, lebo už je všetko hotové!“. Tieto slová z dnešného evanjelia sú napísané nad vstupnou bránou do jedného kostola v Nemecku.

To je veľmi pekné pozvanie, ale odvtedy, ako Ježiš povedal tieto slová, uplynuli už dve tisícročia. To je v ľudských dejinách dlhý čas. Medzitým sa odohralo a zmenilo veľa vecí. Iba jediná vec sa nezmenila. Tak ako sa ľudia vyhovárali za čias Ježišovej doby, tak sa vyhovárajú aj dnes, a to nie iba slovami z podobenstva: „Pole som kúpil… Päť párov volov som kúpil…. Oženil som sa“… ale pridali sme k nim mnoho moderných výhovoriek: „nemám čas…mám zaplatenú dovolenku… tlačia ma termíny… nechce sa mi…. ja verím v Boha, ale“… atď, atď.

Máme uznať tieto výhovorky? Povedať: Čo sa dá robiť, taká je moderná doba? Mohli by sme, keby sme si mysleli, že ľudia, ktorí veria v Boha zaspali dobu.

„Poďte, lebo už je všetko hotové!“. Toto je výzva dnes pre nás všetkých. Treba sa len odhodlať a prísť. Záleží len na nás ako sa zachováme, či ako pozvaní z dnešného podobenstva alebo sa postavíme k tomuto pozvaniu pozitívne.

V živote si často rodičia dávajú otázku, prečo ich deti strácajú záujem o Boha a hodnoty, ktoré im vštepovali. Jeden americký výskum dáva takúto odpoveď. Odchodom detí na univerzitu, keď opúšťajú svoje domáce prostredie, sa menia aj ich postoje a prehodnocujú svoje doterajšie životy. Podľa tohto výskumu až 75 % študentov, ktorí odídu z domu po ukončení strednej školy, opustí kresťanské hodnoty a cirkev. Pripisuje sa to intelektuálnemu skepticizmu, ktorý vzniká aj pre veľký nepomer času, ktorý deti trávia v škole, pozeraním televízie a hraním hier – týmito aktivitami obvykle nie sú podporované hodnoty, ktoré prezentuje Biblia a kresťanská výchova. Keď sa dieťa v škole učí o evolúcii, vidí materialistický svet a dennodenne sa stretáva s postojmi, ktoré sú mnohokrát v rozpore s kresťanstvom. Tých 45 minút týždenne, ktoré strávi v chráme, mu nedokáže odovzdať vieru takým spôsobom, aby to v ňom nechalo hlbokú stopu.

Ten istý výskum hovorí, že samozrejme, kľúčovú úlohu v duchovnom živote detí predstavujú  rodičia. Mnohí z nich by možno chceli vychovať z detí kresťanov, ale sú na nich prísnejší ako na seba. Nie sú dieťaťu vzorom v praktizovaní viery a dieťa vidí rozpor v správaní rodičov. Pre dieťa sa kresťanstvo stáva vyslovene len nedeľnou či sviatočnou záležitosťou, ktorá však nemá nič spoločné s bežným životom. A vtedy sa kresťanstvo stáva len tradíciou či folklórom, ktorý má svoje miesto niekde na okraji záujmov.

Všetci si musíme uvedomiť, že situácia v dnešnej dobe nie je kresťanským hodnotám naklonená. Hovoríme o mladých, ktorí postupne stratili o Boha záujem a dáke kresťanské hodnoty im nič nehovoria… ale to sú predsa deti, ktoré ste vychovávali, boli im vzorom a príkladom… A oni to pozvanie, „Poďte, lebo už je všetko hotové!“ odmietajú.

Nechcem upriamiť pozornosť na ľudí, ktorí pozvanie odmietajú, ale i my by sme si mali uvedomiť, ako je to s nami? Pozvanie je čas strávený s Bohom. Buďme pozorní a zamyslime sa  o čom sme v dnešnom čítaní počuli – človek, ktorý si kúpil pole… to je človek, ktorý uznáva Boha aj náboženstvo, ale nepočúva Božie slovo. Ten čo si kúpil 5 záprahov je človek, ktorý uvažuje racionálne… preto duchovné myslenie preňho nehrá žiadnu úlohu, a preto nie je ani schopný nad duchovnými vecami uvažovať. A tretí, ktorý sa oženil je človek, u ktorého telesný pôžitok je nad všetkým. Uvažuje len tak, aby si užíval, aby sa mal len dobre na tomto svete…

Dajme si dnes otázku: kde sa nachádzam ja? Aj ja sa vyhováram a hľadám dôvody prečo musím odmietnuť? Kým žijeme máme stále nádej, pretože slová „Poďte, lebo už je všetko hotové!“ sa bytostne dotýkajú práve nás. Treba iba prijať pozvanie.