Obrázok pre homílie

Lk 14, 16-24

Bratia a sestry, po prečítaní dnešného evanjelia, by sme mohli nazvať dnešnú nedeľu “pozvanie na večeru”. A musím pripomenúť, že každá svätá liturgia je pre nás pozvaním. Pozvaním, ktoré nám chce dať istotu, že Boh o nás má záujem, a zároveň chce, aby sme zažili niečo skutočné, radostné. Stačí len prísť. Potrebné je prijať pozvanie na hostinu a priviesť tam aj ďalších.

V evanjeliu sme počuli, že večera bola pripravená. Všetko bolo hotové. Pozvánky boli rozposlané. Každý tam mal svoje miesto. Aké ideálne! A popritom to všetko zlyhalo. Prečo? Pre výhovorky pozvaných. Zachovali sa k hostiteľovi pohŕdavo a neúctivo. Prečo bolo také ťažké prijať pozvanie na večeru? Tam, kde bolo všetko “zdarma“. Stačilo prísť, sadnúť si a začať hodovať. Pozvaní urobili opak – vyhovárali sa. Aké je to pre nás nepochopiteľné…

Možno sa čudujeme ako sa pozvaní zachovali, ale treba si uvedomiť, že pozvánka na hostinu platí aj pre nás. Božie Kráľovstvo je pripravené aj pre nás.

Inými slovami povedané, Boh chce mať aj s nami spoločenstvo. Je preto absurdné, aby sme ho odmietli, alebo odsúvali na neskôr. Nejeden s nás sa v mladosti domnieval: “keď budem starší, potom začnem žiť s Bohom“… a nemálo dospelých povie “keď budem na dôchodku, potom budem mať konečne čas na to, čo teraz odsúvam“… Avšak “neskôr” už môže byť “neskoro”. Musíme si uvedomiť, že Boh nás pozýva teraz. Dnes chce prísť k nám v jeho slove, eucharistii, nie potom, keď si na neho konečne nájdeme čas. On nechce, aby sme boli iba nejakými turistami, ktorí občas nazrú do chrámu, ale tými, ktorí sú v spoločenstve s Ním.Každý jeden s nás tam máme pripravené miesto. Tiež by sme sa tam mali hrnúť – ale aj my máme mnohokrát výhovorky. Presne tak isto  “úbohé“ ako tí v podobenstve. Dávame prednosť svojim záležitostiam pred účasťou na Liturgiách, pred stretnutím s Bohom. Neprijímame pozvanie, a tým odmietame Boha. Taktiež nám ponúka všetko zdarma, rovnako ako tým z podobenstva. Stačí iba prijať pozvanie.

Zamysleli sme sa už niekedy nad tým, prečo je pre nás také ťažké pozvanie s radosťou prijať? Alebo – prečo sa staviame tak odmietavo k Bohu, Cirkvi? Dosť často počujeme “viera áno, cirkev nie“, “Boh áno, cirkev nie“… Dôvody prečo toľko ľudí odmieta náboženstvo, nie sú vlastne žiadna veda: Možno im vadia škandály kléra, niektorým sa zdajú kázne príliš nudné, liturgia priveľmi formálna a ďalším sa nepáčia dvojtvárni, farizejskí, či odsudzujúci veriaci… Pre ďalších je Cirkev ako celok len relikt, ktorý patrí do histórie. V prítomnosti už nemá čo povedať. Veď Boh je všade, jeho stvoriteľský odtlačok sa dá objaviť aj v steble trávy, tak načo za ním chodiť do zatuchnutých kostolov, či stretávať sa s inými kresťanmi…Ale my sme predsa pozvaní samotným Kristom – on nemá za sebou žiadne škandály, nie je nudný ani formálny a už vôbec nie zastaralý, dvojtvárny a odsudzujúci!

Odmietanie náboženstva je vyložene nepochopiteľné. Veď človek vo svojej podstate je spoločenský tvor. Potrebuje komunikovať s ďalšími ľuďmi. Len cez spoločenstvo môžeme naplno dosiahnuť svoj potenciál. Ľudia sa združujú v priateľských kruhoch, vo firmách, vytvárajú občianske združenia za nejakým verejnoprospešným účelom, alebo sa stretávajú na zápasoch športových klubov. Cirkev je podobné spoločenstvo ľudí, akurát s tým rozdielom, že jej členovia sa stretávajú, aby sa spoločne modlili, počuli Božie slovo – žili spoločenstvo s Bohom.

Iste, mnohé spoločenstvá sú duchovne umŕtvené. Rozšírenosť postoja “viera áno, cirkev nie“ by preto mala byť pre nás kresťanov motiváciou, aby zhromaždenia veriacich neboli uzavreté, chladné, či rezervované a iba pre niektorých. Kňazi by mali byť otvorenejší, komunikatívnejší, ochotnejší a bližší k ľuďom. Nemali by byť povýšeneckí, nemali by mlčať, ak sa aj v Cirkvi ututlávajú veci, ktoré neobstoja pred Bohom…

Bratia a sestry, pamätajme, že na nebeskej večeri musia byť všetky miesta obsadené. Nedajme sa znechutiť ľuďmi, ktorí sú kresťanmi iba na oko, ani vlastnými slabosťami. Napriek slabostiam, nám Boh hovorí, chcem s tebou večerať. Nedajme si ukradnúť naše miesto na večeri niekým iným a buďme vďační, že patríme medzi pozvaných, že môžeme prijímať zdarma. Pamätajme, že nič nie je v živote dôležitejšie ako kráľovstvo Božie. Preto sa nevyhovárajme a prijmime Jeho pozvanie.

Zdieľať na Facebooku