Drahí bratia a sestry,

dnešné evanjelium nám pripomína skutočnosť, že Boh pripravil veľkú hostinu, a to nielen pre nás tu prítomných, ale pre všetkých ľudí. Ale deje sa niečo zvláštne… tí, čo sú volaní, odmietajú jeho pozvanie. Nevážia si námahu a pozvanie svojho Pána… Dnes nám Boží Syn pripomína, aby sme sa zamysleli a uvažovali nad naším pozvaním, alebo naším odmietnutím, či výhovorkami, ktoré mnohokrát vychádzajú  z našich úst.

Čas hostiny, je čas strávený s Bohom (rozhovor, povzbudenie, odpočinutie si v jeho náručí….) Človek, ktorý si kúpil pole, uznáva Boha aj náboženstvo, ale nepočúva Božie slovo. Ten, čo si kúpil 5 záprahov je ten, ktorý uvažuje racionálne, preto duchovné myslenie preňho nehrá žiadnu úlohu, a preto ani nie je schopný nad duchovnými vecami uvažovať. A tretí, ktorý sa oženil, je človek, u ktorého telesný pôžitok je nad všetkým. Uvažuje len tak, aby si užíval, aby sa mal na tomto svete dobre.

Tri výhovorky, ktoré sme počuli v evanjeliu veľakrát používame aj my. Zamyslime sa dnes, na ktorého človeka z tých troch sa podobáme – možno v sebe máme každého z nich…

Možno sme ľuďmi, ktorí uznávajú Boha či náboženstvo  – ale dodržiavať Jeho prikázania v bežnom živote je niečo “otravné”. Známa to veta, ktorá vychádza aj z úst mnohých kresťanov: však ja verím v Boha, pomodlím sa, ale ísť na sv. liturgiu, či omšu, to odo mňa nežiadajte. Alebo v inom prikázaní, často mnoho ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu povie: ja mám právo rozhodnúť o živote svojho dieťaťa… Týmto názorom sa hráme na Boha. Ja mám právo, a nie Boh. Tak, by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej.

Druhý človek z dnešného evanjelia si kúpil 5 záprahov, preto odmietol pozvanie na večeru… Tento človek je praktický. Duchovné myslenie je preňho nezaujímavé – “nevynáša”, a preto nad duchovnými vecami ani nerozmýšľa. Keď sa povie duchovno, racionálny človek prekrúti oči a pomyslí si, aký nezmysel to na neho vyťahujeme. Takisto všetko, čo nie je “vedecky” dokázané, zmerané, odvážené a využiteľné, považuje tento človek za nezmysel, hlúposť a zbytočnosť. To tak predsa nemôže byť, lebo veda to nedokázala… Pri tomto type človeka musím povedať, že takto zmýšľajúc nikdy nepochopí, ako môže niekto veriť. A zvyčajne si vôbec neuvedomuje, koľko toho ešte nie je preskúmaného a vedecky dokázaného… Aj tak sa drží svojej predstavy a oháňa sa vedou ako niečim konečným a absolútnym.

Tretia výhovorka, ktorú sme počuli v evanjeliu, bola: „oženil som sa, a preto nemôžem prísť“… v tomto prípade prevláda u ľudí telesný pôžitok. Uvažujú len tak, aby si užívali, prahnú po zážitkoch, prežitkoch a skúsenostiach.

Títo ľudia zažívajú iba radosť tela a len túto radosť vyhľadávajú. Je pravda, že telesná radosť patrí k ľudskému životu, ale je značne obmedzená a nikdy nemôže človeka úplne uspokojiť. Trvá veľmi krátko a je závislá na hmotných veciach, ktoré nie sú vždy a všade dostupné. Telesnú radosť alebo potešenie je možné ľahko prekaziť. Stačí choroba, poníženie, posmech, atď.

Všetko to, čo poteší naše  zmysly i srdce k životu potrebujeme, ale tieto čiastkové dobrá majú svoju mieru i svoje ohraničenia. Všetky tieto radosti by mali slúžiť pre dobro človeka  nie na to, aby sa človek stal ich otrokom.

Iba Boh je plná hodnota. Len jeho svetlo a jeho láska môžu zaplniť hlbiny našeho srdca, pretože  ono je stvorené pre NEHO – pre neohraničeného, nekonečného Boha a nič iné nie je dostatočné na to, aby nás uspokojilo.

Bratia a sestry, myslím, že situácia podobenstva je stále aktuálna. Boh nás aj dnes pozýva na hostinu. Chce nás pohostiť, chce naplniť naše nepokojné a nespokojné srdce, ktoré napriek našim falošným predstavám a túžbam, hľadá pravú plnosť a tou je Boh.

Aká bude dnes naša odpoveď?