Milí bratia a sestry,

Dnes by som sa chcel s vami zamyslieť nad dvoma postavami z evanjelia. Ide o Judáša, ktorý “držal kasu” učeníkov a Máriu, ktorá „vzala libru pravého vzácneho nardového oleja a pomazala ním Ježišove nohy“.

Judáš je nechválne známa biblická postava. Patril k najbližším učeníkom a bol zodpovedný za peniaze, ktoré rozdávali chudobným. Vieme, že Judáš nasledoval Ježiša  tri roky a videl všetko, čo robil a učil. Bol prítomný pri Jeho zázrakoch, keď uzdravoval nevyliečiteľne chorých, kriesil mŕtvych, sýtil hladujúcich, či utíšil búrku na mori. Počúval Ježišove podobenstvá a kázne. Judáš videl a počul Ježiša, povedané modernou rečou, online – naživo, a to sa ho muselo bytostne dotýkať. Všetko to malo vyvrátiť pochybnosti v jeho mysli i srdci ohľadom osoby Ježiša Nazaretského. A napriek tomu si v tejto chvíli musíme položiť otázku: “Ako je to možné, že Judáš, ktorý prežil s Ježišom intenzívne tri roky, začína o Ňom pochybovať?  Prečo bol Ježišom čoraz viac pohoršený? Syn Dávidov bol v Izraeli netrpezlivo očakávaný a Judáš veril, že Ježiš je Mesiáš, no postupne začína pochybovať. Prečo? Čo sa stalo? Ježiš ho v niečom sklamal?” Ako sme počuli v evanjeliu, Judáš sa pohoršuje nad “plytvaním”. Šomre a pohotovo ponúka iné riešenie na využitie finančných prostriedkov. Mohli sa, podľa neho, použiť v súlade s tým, čo Ježiš hlásal – rozdať chudobným…

Ak sa pozrieme na Máriu, s veľkou pravdepodobnosťou išlo o sestru Lazára a Marty. Bola to obyčajná žena, ktorá mala k Ježišovi veľmi blízko a udalosť sa odohrala v Betánii po vzkriesení Lazára. Akokoľvek, táto Mária bola určite  Ježišovi veľmi vďačná. Preto vzala libru vzácnej nardovej masti, natrela ňou Ježišove nohy a poutierala mu ich vlasmi. To, čo táto žena spontánne urobila, je naozaj zvláštne. V konaní ženy – Márie z Betánie –  je viditeľný znak toho, ako ľudia zo sveta prenikajú medzi tých, ktorí si hovoria „veriaci“ a prekvapivým, významným spôsobom do ich sveta zasahujú. Aj my, kresťania, dnes stojíme pred výzvou, aby sme sa neobmedzili zameraním len na teóriou.  Nezastavme sa len na získavaní logických vysvetlení. Nerobme “iba” neosobné sociálne aktivity, ale buďme ochotní urobiť niečo preto, aby sa naša viera naozaj zaskvela a vedela priniesť človeku do života niečo pekné. Táto obyčajná žena nám všetkým dáva silnú lekciu – musíme si uvedomiť, čo pre mňa Ježiš v mojom živote znamená a nakoľko si ho cením…

Pán Ježiš dnes nepotrebuje naše peniaze – naše zlato, kadidlo ani myrhu, ktoré mu darovali mudrci z východu. On dnes od nás žiada naše srdce, náš život. Aby sme mali ochotu dať Mu ho tak, ako On bol ochotný dať nám seba a vzdať sa svojho života pre nás. Potom sme pochopili, čo je skutočne cenné a hodnotné, do čoho sa skutočne oplatí dať všetko a za čo priniesť obetu.

Dnes nám nepomôžu špekulácie nad Judášovými pohnútkami. Dôležitejšie je, aby sme si uvedomili, že Judáš žije v každom jednom z nás. Žije v každom človeku, ktorý chce Ježiša nasledovať. Na jednej strane chce ísť cestou lásky, no na druhej strane ide cestou sebectva, egoizmu a tak Ho často zrádza a križuje. Tým človekom som ja, ty, my všetci.

Pri čítaní dnešného evanjelia sme tak konfrontovaní s dvoma cestami viery, s dvoma postojmi. Jednu cestu predstavuje žena – Mária, ktorá s hlbokou vierou, pokorou a láskou pomazáva Božieho Syna. Jednoducho robí to, čo pokladá za správne a dobré pre Ježiša a tým nám všetkým vydáva svedectvo o tom, ako by mala vyzerať aj naša viera. Druhá cesta je tá, ktorú predstavuje Judáš. On sa radšej vzdá Krista, aby samého seba obohatil. Sám zo seba však nechce obetovať nič. Jeho viera je falošná. Nasleduje Ježiša len zo zištných dôvodov. Nasleduje Ho len dovtedy, kým z toho “niečo má”, kým “sa mu to oplatí”. Keď to však začína byť nebezpečné, keď môže utrpieť jeho hrdosť, keď ho to má niečo stáť, rýchlo mení smer.

Sami dobre vieme, že viera v Ježiša – vzťah s Ježišom, nie je iba o poznaní a dodržiavaní náboženských princípov a dogiem, o znalosti katechizmu a zákonoch. Je to v prvom rade o ľudskej blízkosti a nežnosti Ježiša voči nám a nás ľudí voči Ježišovi. Nuž a nakoľko Pána Ježiša dnes medzi sebou telesne nemáme, my všetci sme pozvaní k tomu, aby sme si túto blízkosť, náklonnosť a nežnosť prejavovali ako bratia a sestry medzi sebou navzájom.

Sme pozvaní k tomu, aby sme jedni v druhých videli samotného Krista.

Drahí bratia a sestry, ktorú cestu viery si dnes vyberieš ty? Cestu neznámej ženy alebo tú Judášovu?

Príležitostí na dobré skutky je vždy dosť. Boh je medzi nami v každom človeku. Je veľa tých, ktorí sa zľaknú a obídu ho. My však smieme dovidieť ďalej. Nielen na kríž, krivdu nespravodlivosť, ale aj na víťazstvo Kristovej lásky vo vzkriesení.

Náš život by mohol byť omnoho krajší, keby bolo medzi nami viac ľudí ako žena z evanjelia. Ona svoj vnútorný impulz poslúchla. Vedela, že čo neurobí hneď, neurobí nikdy. Vedela, že zajtra by mohlo byť neskoro. Každá naša láskavosť: v plnosti života aj v blízkosti smrti prinesie do tohto sveta svetlo – Božiu lásku.