Obrázok k článku

Krista Kráľa

Milí bratia a sestry,

mať dobrú vládu, alebo kráľa je túžbou obyvateľov zrejme každej krajiny. Musíme ale konštatovať, že túžba mať dobrú vládu zostáva spravidla nenaplnená. Sviatok Krista Kráľa nám chce zvestovať dobrú správu: Ježiš je najlepší Vládca.

Sme si oprávnene istí, že nejde o vládu kohosi, kto sa snaží oklamať nás polopravdami a zavádzať nás nejakými medovými rečami ako to poväčšine býva v prípade politikov hlavne pred voľbami.

Sviatok Krista Kráľa je radostným sviatkom oslavy dobrého Vladára. Ak chceme mať z Kristovej dobrej vlády úžitok, dbajme aby prosba, ktorá často vychádza z našich úst: „príď kráľovstvo tvoje!“, nebola len formalitou. Protestantský teológ Bohren hovorí: Vieme, čo vravíme, keď sa modlíme: „príď kráľovstvo tvoje“? Tu predovšetkým prosíme, aby sa pominulo to moje vlastné, malé, egoistické kráľovstvo.

Každý z nás má svoje malé kráľovstvo. Robotník, ktorý kráča k svojmu stroju si myslí: To je moje kráľovstvo! Žena v domácnosti si myslí: Toto je moje kráľovstvo!  A tak by sme mohli pokračovať – lekár vo svojej ordinácii je presvedčený: To je moje kráľovstvo! Pacient, ktorý otvára zásuvku s liekami je presvedčený: To je moje kráľovstvo! Farár – pri pohľade na svoju farnosť je presvedčený: To je moje kráľovstvo! Učiteľka pred deťmi v triede si myslí: To je moje kráľovstvo! Každý človek má svoje kráľovstvo, či už veľké alebo malé. Má svoj životný priestor, v ktorom vládne… A preto sa mnohí z nás ústami modlia: “príď kráľovstvo tvoje!“, ale srdcom sa modlia: Nie, nie, zostaň moje kráľovstvo. A preto to tak na zemi vyzerá. Preto sa stretávame s toľkým nepokojom.

Ak sa modlíme: “príď kráľovstvo tvoje!“, vedzme, že tým prosíme: Ježišu, daj aby sa môj osobný život, moja rodina, naša spoločnosť zmenili na pobočku Tvojho kráľovstva… Životy nás, kresťanov, by sa mali stať filiálkami Kristovho kráľovstva – miestom, na ktorom iní zažijú pokoj.

Kedysi v našich rodinách na čestnom mieste bol nápis: „Pokoj tomuto domu“. Tým, čo tam žili, i tým, čo k nim prichádzali, mal pripomenúť, čo je potrebné, dôležité a nutné pre človeka. Človek,  aj keď je v núdzi ale má pokoj – Kristovo kráľovstvo v srdci – je šťastný. Pravé šťastie bez pokoja nie je možné. Mnohí majú prebytok, ale keď im chýba pokoj – čo majú? Berú si životy, hoci im iní závidia bohatstvo, slávu, talent… Rozvádzajú sa, hoci sú mladí,  pekní a bez existenčných problémov… A na druhej strane vidíme aj to, že človek roky leží na posteli, a je šťastný… vidíme, že mnohí nemajú ani zďaleka toľko, koľko vlastnia iní a predsa  žijú šťastne. Majú pokoj Kristovho kráľovstva v srdci

Dnes nápisov „Pokoj tomuto domu“ z čestných miest našich domácností ubúda. Nie preto, že by neboli aktuálne. Sú oveľa viac aktuálnejšie ako v minulosti. Vytráca sa však Kristovo kráľovstvo  – pokoj zo sŕdc – a teda i z rodín, zo vzťahov susedských, spoločenských, svetových…

Ak niečo dnes naozaj potrebujeme, tak je to pokoj. Kristov pokoj do našich sŕdc, do našich rodín a spoločnosti. Pokoj – ktorý treba realizovať v našom živote, pokoj – ktorý má svoje korene jedine v Kristovom Kráľovstve. (porov. 2. vatikánsky koncil, Gaudium et spes, 77-90).

Bratia a sestry, mať dobrú vládu je túžbou ľudí každej krajiny. My kresťania máme privilégium byť súčasťou takejto vlády – Kristovho kráľovstva. Staňme sa teda “veľvyslanectvami” tohto Kráľovstva, aby svet spoznal a prijal jeho pokoj, ktorý tak veľmi naša doba potrebuje.

Zdieľať na Facebooku