Obrázok k článku

Jn 5, 1-15

Bratia a sestry, Christos Voskrese!

Ako dobre vieme, človek sa neustále rozvíja a učí niečo nové. Už deti a mladí ľudia sa v škole učia, získavajú všeobecné vedomosti i tie, ktoré ich pripravujú na budúce povolanie. Aj skúsení pracovníci sa musia neustále učiť nové pracovné metódy, spoznávať nové prístroje či učiť sa obsluhovať nové programy. Aj vy to určite poznáte, veď za ostatné roky prišlo do nášho života mnoho noviniek a museli ste sa naučiť obsluhovať moderný televízor, alebo mobilný telefón či internet. Vďaka neustálemu učeniu sa rozvíjame, zdokonaľujeme a stále viac prispôsobujeme životu v modernom svete. Nemusí sa to však týkať iba techniky a práce. Snažíme sa budovať a zlepšovať svoje obydlie, rozvíjať a zvyšovať svoj životný štýl, dbáme na svoje zdravie, alebo sa o to aspoň snažíme, a to všetko s cieľom mať sa lepšie.

Aj človek z evanjeliovho príbehu sa chcel mať lepšie. Nevieme akou chorobou trpel. Prišiel na miesto, kde sa občas diali zázraky, pretože chcel byť uzdravený, túžil po lepšom živote. Tu k nemu prišiel Ježiš a spýtal sa ho: „Chceš ozdravieť?“ (Jn 5, 6). Na takúto jasnú otázku by sme čakali jasnú odpoveď, no tej sa nám nedostáva. Nepočujeme ani „áno“, ani „nie“, ale počujeme slová o tom, ako sa tento „úbožiak“ nedostane včas do vody, pretože ho predbehne niekto iný (por. Jn 5, 7). Je to odpoveď, za ktorou iba tušíme, že tento človek by chcel byť zdravý. On dáva do popredia prekážky, ktoré na svojej ceste  za uzdravením videl. Ako keby hovoril: „Áno, chcel by som, ale…“

Možno aj nám sa to veľakrát stáva, že síce máme túžbu po niečom, no hneď vidíte iba prekážky, alebo iba „ale“. „Študoval by som, ale… Pracoval by som, ale… Cvičil by som, ale…“ A to vôbec nemusíme hovoriť iba o pracovných záležitostiach. Lenže my máme – rovnako ako muž z príbehu – často svoje „ale“ aj v duchovnej oblasti. Aj tam mnohokrát vidíme mnoho prekážok. “Pomodlil by som sa, ale… Išiel by som na svätú liturgiu, ale… Zmieril by som sa sním, ale… Aj by som sa mu prihovoril, ale…“ Radi hľadáme výhovorky a hľadíme na prekážky, aby sme nimi ospravedlnili našu lenivosť, neochotu či neschopnosť. Ktovie aké pohnútky viedli muža z dnešného evanjelia k jeho odpovedi: „kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde“ (Jn 5, 7). Možno to bola tiež lenivosť, možno pesimizmus, pochybnosť, nedôvera. Vlastnosti podobné tým našim.

Ježiš mu však vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (Jn 5, 8). A stal sa zázrak. Chorý človek vstal a chodil. Bolo by však povrchné vidieť zázrak len v jeho nohách. V jeho telesnom zdraví je iba polovica Ježišovho uzdravujúceho pôsobenia. Tá druhá polovica, azda ešte dôležitejšia, je v srdci chorého muža. Všimnime si, že po Ježišových slovách vstáva a ide. Už tu niet žiadneho „ale“. Ten starý človek by možno povedal: „Načo budem vstávať, keď aj tak nevládzem, som chorý, nohy mi neslúžia?“ Tu však pred nami stojí nový človek, zmenený zásahom Ježiša, ktorý nielen uzdravil jeho nohy, ale odstránil „ale“ z jeho srdca a mysle. V neskorších veršoch evanjelia čítame, že tento muž vôbec nevedel, kto ho uzdravil. Je teda nesprávne tvrdiť, že vstal vďaka dôvere v Božieho Syna. On predsa vôbec nevedel, že hovorí s Kristom. Dokonca ani nevolal a nežiadal o uzdravenie, ako to je v iných príbehoch evanjelia. Vždy sú to chorí, ktorí volajú „Pane, zmiluj sa,“ len azda v tomto jednom prípade je to Kristus, ktorý začína rozhovor a pýta sa: „Chceš ozdravieť?“ (Jn 5, 6). Chorý muž ani nevie, kto to s ním hovorí a predsa na jeho slovo vstáva a ide.

To je zázrak, ktorý Kristus môže konať aj pre nás. Aj my máme často pred očami mnohé „ale“. Vynoria sa nám vždy, keď si pomyslíme, že nás čaká nejaká práca, náročnejšia úloha alebo nemilá povinnosť, no vynorí sa často aj vtedy, keď je reč o kresťanskej láske, odpustení, štedrosti, pohostinnosti, pokore, skromnosti. Ježiš chce odstrániť aj naše „ale“.

Bratia a sestry, muž z dnešného evanjelia bol chorý tridsaťosem rokov. Áno, je to veľmi dlhá doba. Napriek takej dlhej dobe Kristus dokázal uzdraviť chorého človeka, a nie len jeho nohy, ale hlavne jeho „ale“. Aj my, nebuďme znechutení našou chorobou, niekedy aj dlhodobou, mysliac si, že sme už vyskúšali všetko, a nič nám nepomôže. A možno netrpíme nejakou vážnou fyzickou chorobou, alebo niečo v nás túži byť ozdravené, či už sú to naše vnútorné rany, ubolená duša, naše vzťahy a iné. Kristus uzdravil mnohé nevyliečiteľné choroby a aj nám dnes dáva túto nádej, že aj my môžeme byť uzdravení, ak si zachováme vieru a budeme mať vôľu byť uzdravení. Kristus sa aj dnes každého z nás pýta: “Chceš ozdravieť?”

Zdieľať na Facebooku