Drahí bratia a sestry, v dnešnom evanjeliu sa ma veľmi dotklo to, že Samaritánka počas úplne bežnej, každodennej činnosti, spoznala a uznala Ježiša za proroka. Povedala Ježišovi: „Pane, vidím, že si prorok.“ (Jn 4, 19).  Na sebe samej zažíva, že Ježiš vie o nej všetko. Ježiš vie, v akej situácii sa nachádza. Jej hriešny spôsob života bol verejne známy  a miestni dobre vedeli, že žila s piatimi mužmi. Určite jej teda Ježiš nepovedal nič tajné a predsa ju zaujal. Čím? Je prorokom preto, že jej povedal pravdu? Že odhalil spôsob jej života bez toho, aby niečo o nej vedel? Možno. No myslím si, že pre Samaritánku bol prorokom hlavne preto, aký k nej zaujal postoj.

Pre ženu bol Ježiš prorokom lásky. Neodsúdil ju, keď sa s ňou zhováral. Neodmietal ju a ani neponižoval napriek tomu, že vedel, aká je to žena. Naopak, požiadal ju o pomoc a Samaritánka s ním bez zábran dokázala hovoriť o svojom hriešnom živote. Po tomto hlbokom zážitku lásky a prijatia ide a volá ľudí, nabáda ich k osobnému stretnutiu s Ježišom. Vie, že iba osobný kontakt s Ježišom aj im umožní spoznávať a vidieť v Ježišovi proroka.

Možno ste už počuli rozprávku o jednom peknom mladom dievčati, ktoré sa volalo Raperonzola. To dievča bývalo u svojej macochy, ktorá vedela, že ak ju chce udržať pri sebe, musí ju presvedčiť, že je škaredá. Keby dievča vedelo o svojej kráse, určite by ušlo. Ak však bude presvedčená o tom že je škaredá, zo strachu sa pred svetom ukryje. Macoche sa to podarilo a dievča ukrývala pred všetkými návštevami. Jedného dňa, keď sa Raperonzola česala vo svojej izbe, vycítila, že ju cez okno niekto pozoruje. Pri okne stál mladý muž a uprene sa na ňu díval. Z jeho pohľadu pochopila, že je krásna. Pomaly tomu uverila a jej strach vystriedala radosť. Začala sa dlhá cesta k oslobodeniu od zničujúceho vplyvu macochy. Mladíkova láska spôsobila, že mohla prijať pozitívny obraz o sebe. Táto rozprávka nám odhaľuje ako hlboko nás ovplyvňuje pohľad a mienka druhých, či už je pozitívna alebo negatívna. Príbeh o Samaritánke nás vedie ešte k hlbšiemu pohľadu, ktorý ukazuje na pohľad milujúceho Boha, ktorý aj napriek hriechu vidí krásu a dobro v človeku.

Drahí veriaci, aj dnešná doba potrebuje spoznávať a stretať prorokov – ľudí, ktorí nikoho neodsúdia. Svet, naša spoločnosť, Cirkev, rodiny… potrebujú prorokov a svedkov – ľudí pokorne milujúcich. Potrebujeme prorokov lásky, ktorí neodmietnu človeka v akejkoľvek situácii jeho života. Prorokov lásky, ktorí vedia pochopiť, neodsúdiť, nevysmievať sa a ani nezavrhovať. Prorokov, ktorí sa zľutujú, odpúšťajú a prijímajú zblúdených. Prorokov, milosrdných voči človekovi, ktorý sa stráca v bludisku toľkých názorov, pohľadov, informácií.

V dnešnú nedeľu si položme otázku: stretávajú vo mne druhí proroka? Alebo akých prorokov stretávajú v nás kresťanoch – laikoch, kňazoch, biskupoch… súčasní ľudia? Vieme ich doviesť k osobnému stretnutiu s Ježišom? Alebo ich skôr svojím správaním odrádzame? Prosme Ježiša, aby z nás urobil prorokov a svedkov lásky. Cestu už poznáme. Prichádzať k Ježišovi, byť s Ním, počúvať Ho, zachovávať Jeho slová, žiť z nich vo všedných dňoch…

Príbeh dnešného evanjelia nám ukazuje, akými svedkami máme byť. Ako máme konať, ako sa máme správať, ako o Kristovi svedčiť a ohlasovať Ho. Samaritánka hovorí nám všetkým: „Poďte sa pozrieť, koho som stretla, poďte k Ježišovi.“ (por. Jn 4, 29). Ak prídeme, budeme môcť aj my vyznať: “Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta. Potom budeme ešte viac aj prosiť, aby si u nás zostal.“

Možno niekoho prekvapí môj dnešný príhovor, ale v stereotype príhovorov chce byť aktuálnym oslovením kresťana. Kresťana, ktorí možno každý týždeň prichádza na Liturgie, alebo si zakladá svoje kresťanstvo iba na liturgickom slávení. V dnešnej dobe je načase otvoriť si zrak a sluch pre druhého človeka. Vrátiť sa ku Kristovi, aby v nás bolo opäť vidieť Krista. Nebojme sa prehodnotiť svoje životy. Otvorme sa Kristovi. Veď On nás chce nasmerovať k sebe.

Drahí bratia a sestry, na začiatku som povedal, že sa ma v dnešnom evanjeliu dotklo to, že táto žena – Samaritánka, spoznala a uznala Ježiša za proroka. Povedala Ježišovi: “Pane, vidím, že si prorok.” (Jn 4, 19). Spoznala Ho v obyčajný, všedný, pracovný deň. Aj my môžeme spoznať Krista v obyčajných, všedných dňoch. Len Mu otvorme svoje srdcia.