Drahí bratia a sestry, po prečítaní dnešného evanjelia o Samaritánke ma napadla otázka: aký by bol náš rozhovor s Ježišom? Alebo, čo by nám povedal, vytkol, či pochválil?
Príbeh, ktorý sme si dnes vypočuli, sa nenachádza v žiadnom inom evanjeliu. Je o Ježišovom stretnutí so ženou, obyvateľkou oblasti Samárie.
Hlavnou témou je predovšetkým Ježišovo sebazjavenie Samaritánke a Samaritánom. V evanjeliových slovách dobre vidieť, ako narastá viera ženy v Ježiša. Veľmi pekne to pozorovať na tituloch, ktoré dáva Ježišovi počas rozhovoru. Pre ženu bol Ježiš najprv iba „Žid“ (Por: Jn 4, 9). Neskôr „väčší než náš otec Jakub“ (Por.: Jn 4, 12). Postupne prejde k označeniu „prorok“ (Por.: Jn 4, 19) a samotné finále patrí titulu „Mesiáš“ ( Por.: Jn 4, 25). A na konci celej tejto periskopy sa dokonca objavuje univerzálny titul „Spasiteľ sveta“ (Por.: 4, 42).
Ježiš cez pocit smädu a potrebu vody ponúka samaritánke živú vodu (Jn 4, 10). Neponúka jej obyčajnú – prirodzenú vodu z bežnej studne. Nehovorí o telesnom smäde. Hovorí o smäde človeka po naplnenom, šťastnom a zmysluplnom živote. Je to smäd, ktorý človeka neopúšťa ani vtedy, keď sú uspokojené všetky telesné potreby. Jedná sa o smäd, ktorý presahuje akékoľvek uspokojenie fyzického smädu a hladu a ktorý kedysi tak priliehavo popísal F.M. Dostojevskij: Keď sa človek dosýta najedol, tak už na to nemyslí. Naopak! Hneď si povie: Tak, už som sa nasýtil, a čo mám robiť teraz? – Drahí veriaci, to je otázka, ktorá ostáva otvorená naveky. Čo máme robiť teraz, keď sme sa postarali o svoje telesné potreby?
Ježišova ponuka odpovedá na túto otvorenú otázku tým, že sľubuje človeku pokoj a naplnenie jeho nekonečnej túžby. Je to dar večného života. Tu, v tejto čisto prirodzenej oblasti takýto život ešte nemožno mať. Darom „živej vody“ je sám Ježiš, ktorý bol poslaný, aby nám večný život zaistil.
Prv než aj nám Kristus ponúkne živú vodu, tak ako ju ponúkol Samaritánke, aj s nami sa chce porozprávať pri „studni“ – prejsť našim životom a ponúknuť nám život – živú vodu, seba samého. Čo by nám povedal? Skúsme sa spätne pozrieť iba na obdobie pandémie – posledné dva mesiace.
Počas obdobia šírenia koronavírusu sme nemohli prichádzať do chrámu a aj teraz platia obmedzenia, ktoré nemôžeme brať na ľahkú váhu. Počas týchto týždňov sme mohli sledovať sv. liturgie iba cez internet či televízny prijímač. V domácnostiach sme sa mohli modliť spoločne. Koľký z nás to urobili? Možno si mnohí počas tohto obdobia neprečítali ani nedeľné evanjelium, ale verím, že sa nájdu aj takí, ktorí sa pravidelne modlili a čítali sv.písmo, za čo som veľmi vďačný.
Počas tohto obdobia sme mohli zachytiť aj správy, že narástol počet prípadov domáceho násilia. Čo by nám Ježiš povedal na túto situáciu? Nemusí sa konkrétne jednať o fyzické násilie, môže to byť agresívny spôsob reči, nervozita, zlé správanie sa k druhému, či neúcta… a to je len náznak problémov, ktoré si sami vytvárame.
Nechcem ísť v príhovore ku konkrétnym veciam a problémom, ktoré máme všetci. Možno práve dnes by sme mohli mať za “domácu úlohu” nájsť si čas na rozhovor s Ježišom Kristom pri „studni“.
Bratia a sestry, každý kto chce od Ježiša prijať dar živej vody, sa zároveň má sám stať prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Kristus nás chce všetkých poveriť a poslať, aby sme zvestovali jeho slovo, aby sme privádzali ľudí k životu podľa Jeho vôle. Je veľmi potrebné, aby sa tak dialo v našich rodinách, v kresťanských aj občianskych spoločenstvách. Je potrebné, aby sme vždy a všade hľadali to, čo slúži ku skutočnému pokoju, k vzájomnému porozumeniu a láske. Živá voda, ktorá pochádza od Krista, môže prúdiť k spaseniu druhých aj cez nás.