Drahí bratia a sestry,

dnešné evanjelium, ktoré sme si prečítali, sa nazýva Ježišova veľkňazská modlitba. Ježiš Kristus sa pred svojím umučením a smrťou modlil k Bohu Otcovi. Modlil sa celou svojou bytosťou – On sám sa stal modlitbou.

Za koho sa Ježiš modlí svoju veľkňazskú modlitbu a o čo Boha Otca prosí?  Zásadnou črtou jeho modlitby je sláva Otca a Syna. Ježiš sa modlí za seba, za tých, ktorých mu Otec bezprostredne zveril a nakoniec za pokolenie vyznávačov – teda aj za nás, za budúcu Cirkev, lebo pre neho nie je nič dôležitejšie  ako naša spása.  Prosí Otca, aby sme boli jedno v láske, aby sme mali v sebe radosť a aby bola úplná.

Toto je to, čo chce Ježiš pre nás. To je to najdôležitejšie, čo potrebujeme pre náš život – našu existenciu. Ježiš túži po spáse každého človeka…. Je na mieste pozrieť na seba a uvedomiť si, po čom v živote túžime my, alebo o čo prosíme… Môžu stačiť „veci“ tohto sveta, aby naša „radosť bola úplná“ ? Bohu nemožno predkladať prosby bez ohľadu na našu spásu a náš posledný cieľ.  A veci nikdy nemôžu byť cieľom nášho života. Cieľom nášho života musí byť Boh a návrat do domu Otca.

Keď som v škole učil študentov náboženskú výchovu, k jednej téme sme preberali otázky z katechizmu ku skúške. Jedna znela takto: Načo sme na svete? Odpoveď na ňu bola: Na svete sme na to, aby sme Boha poznali, jeho milovali, jemu slúžili a tak prežívali s Bohom večné šťastie v nebi…

Toto je odpoveď pre nás všetkých. Nie sme na svete preto, aby sme sa naháňali za vecami, pôžitkami, alebo úspechom.  Pri slovách Ježišovej modlitby si potrebujeme uvedomiť, čomu v živote pripisujeme dôležitosť. Potrebujeme si uvedomiť, že v prvom rade sme tu preto, aby sme Boha milovali, jemu slúžili a tak prežívali šťastie – radosť, ktorá je pravdivá. Veď s Ježišom môžeme naozaj už tu na zemi prežívať „večné šťastie“.

Je mnoho ľudí, ktorí by sa tvárili nechápavo, keby sme im povedali, že Ježiš aj pre nich zanechal tieto slová, že aj za nich prosil vo svojej modlitbe. Žiaľ mnohí sme stále orientovaní iba na svetské hodnoty a nemáme, alebo nechceme poznať a milovať Boha. Ale buďme opatrní –  svetské hodnoty nie sú pravé…

Na Slovensku všetci dobre poznáme rozprávku „Soľ nad zlato“. V tejto rozprávke chcel kráľ vedieť, ako ho jeho dcéry milujú a podľa toho chcel ustanoviť kráľovnú. Najstaršia povedala, že ho miluje ako zlato a stredná dcéra povedala, že ho miluje ako diamanty. Najmladšia dcéra povedala otcovi, že ho miluje ako soľ… Ten sa tak nahneval, že vyhnal svoju dcéru z kráľovstva a svojím výsmechom urazil soľného princa aj soľného kráľa, ktorý mu adresoval tieto slová: “Ponížili ste syna, a tým ste urazili aj jeho otca. Tak ako opovrhujete pravými citmi, nedokážete rozoznať skutočné hodnoty“.

Aj my často považujeme „odpad“ za najvyššie méty života a nedokážeme rozoznať skutočné hodnoty – ba veľakrát nimi opovrhujeme. Mnohí až na konci života zisťujú, že sa zháňali za „hodnotami“, ktoré vlastne žiadnu hodnotu nemali… Tak, ako aj kráľ v spomínanej rozprávke prišiel na to, že zlato a diamanty sú v porovnaní so životom bezcenné…

Bratia a sestry, dnes si všetci potrebujeme uvedomiť, že zmyslom nášho života je v prvom rade Boha poznať, milovať a jemu slúžiť. Môže to znieť ako náboženská fráza, ale faktom zostáva, že iba to dáva nášmu životu zmysel.