Drahí bratia a sestry! V katolíckej cirkvi dnes slávime sviatok nanebovstúpenia Pána. Dnes si pripomíname udalosť, keď sa Ježiš po 40-tich dňoch od svojho slávneho vzkriesenia pred očami svojich učeníkov vzniesol do neba …vstúpil do neba, sedí po pravici Otca… to potvrdzujeme aj vo Vyznaní viery.
Kristovo nanebovstúpenie neznamená konečnú rozlúčku alebo útek či zmiznutie. Nič také. Dnešný sviatok je o povýšení Krista. Je to najvyššie povýšenie o akom sa dá vôbec hovoriť. Nanebovstúpenie je dňom intronizácie Krista, pretože zasadol po pravici Otca. Na druhej strane je nutné si uvedomiť, že sviatok nanebovstúpenia sa netýka len samotného Krista. Táto udalosť sa týka aj nás a má na nás priamy dosah. Znamená to, že i my sme povolaní do Božej slávy – do neba. Aj my sa do neba môžeme dostať. Dnes je dobré si pripomenúť ako sa z tejto možnosti môže stať skutočnosť. Aká cesta vedie do neba? Pri odpovedi na tieto otázky by som chcel využiť starý Zákon. V knihe Gn 5, 21-24 sa dočítame o človeku, ktorý bol prvý “uchvátený“ do nebies. „Henoch chodil s Bohom, ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal k sebe“ (Gn, 5, 24).
Čo vlastne o Henochovi vieme? Vieme iba to, že žil dávno pred Kristom, bol patriarchom a siedmym pokolením Adama a Evy. Vieme len toľko, čo sa o ňom hovorí v týchto niekoľkých veršoch starého zákona. Kniha Genezis v 24 verši hovorí, že: Henoch chodil s Bohom“. Viac pozitívneho už azda o človeku ani nemožno povedať! V krátkosti to znamená, že Henoch dosiahol to, nad čo už niet… viac už človek nemôže dosiahnuť; a Boh ho vzal k sebe.
Čo to znamená, že Henoch chodil s Bohom? Znamená to, že žil s Bohom v úzkom spoločenstve. Toto konštatovanie Svätého písma, „chodil s Bohom“, nám dnes kladie znepokojujúcu otázku: Prečo nechodím s Bohom, hoci mi Ježiš Kristus ukázal cestu k Nemu?
Ak dnes počujeme tieto slová: „Henoch chodil s Bohom“ – potom si asi predstavujeme človeka, ktorý viedol čudný, určite nie bežný život. Ale tak to nebolo. Máme o ňom zaznamenané, že mal synov i dcéry. Mal teda rodinu a aby ju uživil, určite aj pracoval. Žil medzi ľuďmi… pracoval… mal rodinu… mal každodenné starosti.. ale nič z toho mu nebránilo v tom, aby chodil s Bohom. Svoje všedné dni a svoje každodenné starosti prežíval v spoločenstve s Bohom.
Ako chodíme s Bohom my počas všedných dní? Vidno na nás našu vieru aj počas týždňa? Nechodíme Pána Boha navštíviť len na jednu hodinku v týždni – v nedeľu? Na rozdiel od Henocha, ktorý s ním prežil každý okamih po celý život?! Dajme si pozor, aby nás každodenné starosti, záujmy, práca, či koníčky od Boha neodvádzali. Na Neho zložme svoje starosti, a tak ako Henoch – aj vo všedné dni žime s Bohom v úzkom spoločenstve, pretože kto chodí s Bohom, nie je sám. Nemôže byť sám, lebo je so svojim Stvoriteľom. Keď Ježiša opustili apoštoli, netrápila ho samota, lebo vedel, že Otec je s ním. Aj my sa mnohokrát cítime sami. Spomeňme si v tej chvíli na Henocha, ktorý chodil s Bohom a spomeňme si aj na Ježišove slová, že nie sme sami.
Ako teda máme chodiť s Bohom? Z Henochovho príkladu vidíme, že to nemusí byť žiaden hrdinský či nevšedný život, ktorý vzbudzuje pozornosť. Sú životné príbehy, o ktorých sa dajú napísať zväzky kníh, no v Božích očiach nemajú vysokú cenu, pokiaľ neviedli k Nemu. A sú zasa životné cesty, na ktorých sa možno nestane nič zvláštne, a predsa sú v Božích očiach cenné, lebo sú to cesty po ktorých kráčame s Ním.
Drahí bratia a sestry, Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a vstúpil do neba, povoláva aj nás do Božej slávy. Sme povolaní do Božej slávy, preto tomu aj primerane žime! Podľa Henochovho príkladu nech je i náš život chodením s Bohom, aby sa nám po skončení nášho putovania v časnosti otvorila brána do večnosti a aby si nás Boh vzal k sebe. Amen.