Bratia a sestry,

predstavte si, žeby v tomto vianočnom čase, napísal Ježiš list pre nás! My sme skôr zvyknutí na to, že deti píšu Ježiškovi. Čo by sa však stalo, keby sa garde obrátilo? Čo by asi „Ježiško“ napísal nám? Prednedávnom som v jednej publikácii našiel takýto imaginárny list. Dovoľte mi, aby som vám tento list adresovaný každému jednému z nás, dnes, keď začíname Vianočné sviatky prečítal:

“Drahý priateľ, ako vieš, každý rok sa koná oslava mojich narodenín. Pred mojím sviatkom veľa ľudí nakupuje darčeky. Média na každom kroku upozorňujú ľudí na moje narodeniny. Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. No čím ďalej to ide, tým viac sa zdá, že iba málokto už pozná skutočný dôvod týchto osláv. Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, jedia dobré jedlá a popíjajú kvalitné drinky. No mnohí v skutočnosti nepoznajú význam týchto osláv.

Spomínam si, že aj minuli rok bola usporiadaná oslava na moju počesť. Príprava bola veľká. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný!!! Keď prišiel deň narodenín, prišiel som, ale nechali ma stáť vonku. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Pravdupovediac, ani ma to veľmi neprekvapilo. V posledných rokoch  predo mnou mnohí zatvárajú dvere. Nepozvaný, ale predsa odhodlaný som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som, čo sa bude diať. Všetci jedli, pili, bavili sa, ale na mňa si nikto nespomenul. Pochopil som, že som nechcený, preto som radšej odišiel…

Každý rok sa oslava mojich narodenín zhoršuje. Ľudia akoby pamätali iba na jedlo, pitie či zábavu, no na mňa zabúdajú. Bol by som rád, keby si mi počas týchto Vianoc dovolil vstúpiť do svojho života, do života tvojej rodiny. Potešilo by ma, keby si uznal tú skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne aj pre teba, aby som ťa zachránil.

Keďže ma mnohí nepozvali ani tento rok, usporiadal som vlastnú oslavu. Príprava ešte stále prebieha. Dnes som poslal mnoho pozvánok a jedna je aj pre teba. Chcel by som vedieť, či prídeš, aby som mohol napísať tvoje meno zlatými písmenami do knihy pozvaných. Drahý priateľ pošli za mňa túto pozvánku aj všetkým, na ktorých ti záleží! Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave. Uvidíme sa čoskoro. Mám ťa rád.”

Bratia a sestry, toľko z “Ježišovho Vianočného listu pre teba”. Chcel som sa s vami oň podeliť, pretože sa mi zdal veľmi aktuálny. Veľmi trefne odhaľuje krízu dnešných Vianoc, ktoré sú prežívané mnohokrát bez duchovných hodnôt. Záleží na nás aké Vianoce prežijeme. Či to budú Vianoce s Kristom v centre alebo Vianoce s Kristom na periférii.

V každom prípade nezabúdajme na jedno! Bez ohľadu na to, pre akú možnosť sa rozhodneme, Vianoce ostávajú sviatkom prispôsobenia sa Boha človeku. Ostávajú sviatkom Božieho poníženia sa na našu ľudskú úroveň. A to všetko preto, aby nás Boh mohol pozdvihnúť. Boh sa totiž nestotožnil s človekom len naoko. On sa skutočne stal jedným z nás. Výsledkom tohto Božieho stotožnenia s človekom je, že On prestal byť tam a my tu. Boh od narodenia v Betleheme už nie je na tom druhom svete a my zas na tomto. On už nie je pre nás nepochopiteľný, ale blízky, s nami stotožnený. On sa dotýka nás a my sa môžeme dotýkať Jeho.

Drahí bratia a sestry, Ježiš, ktorý sa stal občanom zeme, pozýva aj nás – súčasného človeka, aby sme sa ako občania zeme stali občanmi neba. Všetkým nám prajem, aby tohtoročné Vianoce boli s Oslávencom, ktorý bude prítomný na oslave svojich narodenín. Prítomný v našom živote, v našej rodine,  v našom dome. Nuž a ten najkrajší darček, ktorý Mu môžeme dať, sme my sami – náš čas, naša láska, naše srdce, náš život … Amen.