Bratia a sestry, Ježiš Kristus, ktorý vstúpil do nášho sveta, sa od neho radikálne odlišoval. Bol celkom iný. Bol dobrý, čistý, nevinný… I keď sa stále pohyboval medzi hriešnikmi, zachoval si dobrotu a čistotu. Za všetkých okolností ostal sám sebou. Nedal sa deformovať zlom, ktoré ho obklopovalo. V záplave zla okolo nás a v nás je on životodarnou oázou.
Vianočné sviatky nás pozývajú, aby sme sa s ním dôkladne oboznámili. Evanjeliá, ktoré nám ho približujú – by mali byť počas sviatkov naším hlavným čítaním. Kristus prišiel kvôli tomu, aby aj nás urobil dobrými a čistými. Veľmi sa odlišoval od farizejsky zmýšľajúcich ľudí. Farizejovi stačí, keď je dobrý a čistý podľa vlastnej mienky, hoci to často býva veľký sebaklam. Ježiš bol celkom iný. V ňom nebolo nič z farizejskej mentality. On ju ostro kritizoval. On prišiel medzi nás, aby nás dvíhal na svoju úroveň – na svoj obraz, aby nám umožnil priblížiť sa k duchovnému a etickému štandardu, v akom žil on. Tak pôsobil vtedy, tak pôsobí dnes.
Kto sa má stať dobrým a čistým, musí sa najprv oslobodiť od nečistej ťarchy minulosti, ako aj od toho, čo nás zaťažuje práve teraz. Každý za sebou vlečieme batoh zlozvykov, ktoré nás postupne sťahujú do prachu. Ježiš Kristus prišiel, aby nás od tohto balastu oslobodil. Práve v tomto spočíva zmysel odpustenia, ktoré priniesol. Spasiteľ, ktorý vstúpil do nášho ľudského sveta, nám prináša odpustenie a volá nás, aby sme odštartovali nový začiatok vo svojom živote.
V rozprávkach často prichádza hrdina a dákym čarom odklína a prebúdza čo bolo zakliate. Ježiš Kristus prichádza nie do rozprávky, ale do tvrdej reality a chce prebudiť dobro, ktoré v nás spí. On vie, že z ľudského srdca vychádza mnoho zlých vecí. Ale vie aj to, že sa v ľudských srdciach nachádzajú aj zárodky dobra, a tieto chce prebudiť.
Prichádza nie ako moralizátor, ale ako múdry pedagóg, ktorý sa každému jednému prihovára: Človeče, v tebe driemu aj dobré veci. Prečo by mali spať donekonečna? Prebuď ich, nech sa rozhýbu. Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.
Prichádza, aby nás upozornil na naše možnosti, ukázal nové alternatívy, ktorými by sme mohli nahradiť svoje doterajšie postoje. On vie, že to dobro v nás je neraz zasypané množstvom hriechu… On vie, že neraz bývame sebeckí. Našťastie vieme byť aj dobrí… vieme sa usmiať na druhého, vieme ho vypočuť, poradiť, pomôcť… Na Vianoce sa ľady sebectva trocha roztápajú, a my zisťujeme, aké je to pekné a milé, keď sme navzájom k sebe citliví, ohľaduplní, keď pre niekoho urobíme niečo dobré. To je možné len preto, že sa v nás nachádza zárodok dobra a atmosféra Pánovho narodenia ho v nás prebúdza. Ale čo po sviatkoch? Má vari potom to dobro zase zamrznúť? Muž, ktorý vyrástol z betlehemského dieťaťa, sa nám prihovára: Človeče, ty môžeš byť k druhým dobrý nie iba občas, ale stále… Keby sa cez sviatky odohrala s nami táto zmena a stala by sa naším trvalým postojom, boli by tieto sviatky jednou z najväčších udalostí nášho života.
V spoločenstve Cirkvi máme radosť z rodín, v ktorých prevláda pokoj a láska. Ale čo manželstvá a rodiny, v ktorých neraz vládnu hádky, hnev a nenávisť? Mnoho je rodín, v ktorých sa spolužitie mení v peklo na zemi. A predsa jestvuje i pre tieto rodiny možnosť zmeny – vo vzájomnom pochopení a láske. Vianoce prinášajú tajomnú atmosféru, v ktorej sa môžeme ponoriť do seba hlbšie ako inokedy, a dať sa viesť narodenému Spasiteľovi, ktorý sa nám prihovára: Človeče, nevidíš to dobro vo vlastnej duši? Prečo by si mal vynášať na povrch samé smeti, keď si schopný omnoho lepších vecí? Udobrenie rozháraných rodín by bol ten najkrajší vianočný dar, omnoho väčší a krajší než aj tie najdrahšie vecné dary. Čo nám bráni darovať si ho navzájom?
Bratia a sestry, dovoľme Spasiteľovi, aby v nás prebudil všetky zárodky dobra, ktoré sú v našej duši. Čím viac dobra a čistoty sa prejaví v našom živote, tým lepší dokážeme byť k druhým. Amen