Obrázok k článku

Príhovor pápeža Františka verejným predstaviteľom Egypta

Pán prezident, pán veľký imám Al-Azharu, ctení členovia vlády a parlamentu, vážení veľvyslanci a členovia diplomatického zboru, drahí páni a dámy, Al Salamò Alaikum! (Pokoj vám!)

Ďakujem Vám, pán prezident, za Vaše srdečné slová privítania a za pozvanie na návštevu Vašej drahej krajiny. Uchovávam si živú spomienku na Vašu návštevu v Ríme v novembri 2014, ako aj na bratské stretnutie s Jeho Svätosťou, pápežom Tawadrosom II. v roku 2013 a s veľkým imámom Univerzity Al-Azhar, Ahmadom Al Tayyibom uplynulý rok.

Som veľmi rád v Egypte, zemi starobylej a vznešenej civilizácie, ktorej stopy môžeme obdivovať ešte aj dnes a ktoré vo svojej vznešenosti zdá sa, chcú odolávať vekom. Táto zem predstavuje veľa pre dejiny ľudstva a pre Tradíciu Cirkvi, nielen pre svoju významnú historickú minulosť, faraónov, koptov a moslimov, ale aj preto, lebo mnohí patriarchovia v Egypte žili alebo ním prešli. A jeho meno sa veľakrát spomína vo Svätom písme. V tejto zemi sa Boh prejavil, keď „zjavil svoje meno Mojžišovi“ na vrchu Sinaj a zveril svojmu ľudu a ľudstvu Božie prikázania. Na egyptskej pôde našla útočisko a pohostenie aj Svätá rodina: Ježiš, Mária a Jozef.

Pohostenie, ktorého sa jej dostalo pred dvetisíc rokmi, ostáva v kolektívnej pamäti ľudstva a je prameňom bohatého požehnania, ktoré trvá. Egypt je zemou, ktorú v istom zmysle cítime ako našu! A ako hovoríte vy: „Misr um al dugna“ – „Egypt je matkou sveta“. Aj dnes tu nachádzajú prijatie milióny utečencov z rozličných krajín, medzi nimi zo Sudánu, Eritrey, Sýrie a Iraku, utečenci, ktorých sa s chvályhodným úsilím snažíte integrovať do egyptskej spoločnosti.

Egypt, vďaka svojim dejinám a osobitnej geografickej pozícii, má nezastupiteľné miesto na Blízkom východe a v kontexte krajín, ktoré hľadajú riešenia na akútne a komplexné problémy, ktoré sa musia teraz riešiť, aby sa tak vyhlo odklonu k násiliu, čo by bolo veľmi vážne. Myslím tu na slepé a neľudské násilie, ktoré je spôsobené rôznymi faktormi: slepou túžbou po moci, obchodovaním so zbraňami, vážnymi sociálnymi problémami a náboženským extrémizmom, ktorý využíva sväté Božie Meno na konanie neslýchaných masakrov a nespravodlivostí.

Tento osud a táto úloha Egypta sú tiež dôvodom, ktorý viedol ľud, aby sa usiloval o taký Egypt, kde nikomu nebude chýbať chlieb, sloboda a sociálna spravodlivosť. Samozrejme tento cieľ sa stane realitou, ak všetci spoločne budú mať vôľu premeniť slová na skutky, platné ašpirácie na úsilie, napísané zákony na ich aplikáciu, zhodnotiac vrodenú genialitu tohto ľudu.

Egypt má teda jedinečnú úlohu: posilňovať a upevňovať aj regionálny pokoj, aj keď je na svojom vlastnom území zraňovaný slepým násilím. Kvôli tomuto násiliu nespravodlivo trpia mnohé rodiny – niektoré z nich sú tu prítomné – ktoré plačú za svojimi synmi a dcérami.

Moje myšlienky patria všetkým osobám, ktoré v posledných rokoch položili svoj život pri ochrane svojej vlasti: mladým, členom ozbrojených síl a polície, koptským obyvateľom a všetkým neznámym padlým z dôvodu terorizmu. Myslím aj na vraždy a vyhrážky, ktoré spôsobili exodus kresťanov z oblasti severného Sinaja. Vyjadrujem uznanie občianskym a náboženským autoritám a všetkým, ktorí prijali a pomohli týmto skúšaným osobám. Rovnako myslím aj na tých, ktorých zasiahli atentáty na koptské chrámy, ako v decembri minulého roka, tak aj nedávno v mestách Tanta a Alexandria. Ich príbuzným a celému Egyptu patrí moja úprimná sústrasť a moja modlitba k Pánovi, aby čo najskôr uzdravil zranených.

Pán prezident, ctení páni a dámy,

musím povzbudiť odvážne úsilie na realizácii mnohých celonárodných projektov, ako aj mnohých iniciatív v prospech pokoja v krajine i mimo nej, v záujme vytúženého rozvoja, v prosperite a pokoji, po ktorých ľud túži a zasluhuje si ich.

Rozvoj, prosperita a pokoj sú neodmysliteľné dobrá, ktoré si zasluhujú každú obetu. Sú to ciele, ktoré si vyžadujú serióznu prácu, presvedčivé úsilie, vhodnú metodológiu a predovšetkým bezpodmienečné rešpektovanie neodňateľných práv človeka, ako sú rovnosť všetkých obyvateľov, sloboda vierovyznania a slova bez rozdielu. Sú to ciele, ktoré si vyžadujú špeciálnu pozornosť voči úlohe ženy, mladých, najchudobnejších a chorých. V skutočnosti sa pravý rozvoj meria starostlivosťou o človeka – srdca každého rozvoja – o jeho vzdelávanie, o jeho zdravie a jeho dôstojnosť. Totiž veľkosť akéhokoľvek národa sa ukazuje v starostlivosti, ktorú reálne venuje najslabším spoločnosti: ženám, deťom, starým, chorým, telesne postihnutým, menšinám, aby žiadna osoba a žiadna sociálna skupina nezostali vylúčení, alebo ponechaní na okraji.

Pred svetovým scenárom, ktorý je delikátny a komplexný, ktorý podsúva myšlienku toho, čo som nazval „svetovou vojnou po kúskoch“, je potrebné uviesť, že nie je možné vybudovať civilizáciu bez zavrhnutia každej ideológie zla, násilia a každej extrémistickej interpretácie, ktorá si nárokuje anulovať druhého a vyhladiť rozdielnosť manipulujúc a zneužívajúc sväté meno Boha. Vy pán prezident, ste o tom hovorili viackrát a pri rozličných okolnostiach veľmi jasne, čo si zasluhuje počúvanie a ocenenie.

Všetci máme povinnosť učiť nové generácie, že Boh, Stvoriteľ neba i zeme, nepotrebuje ochranu od ľudí, ale je to naopak, on je ten, kto ochraňuje ľudí. On nikdy nechce smrť svojich detí, ale ich život a šťastie. On nemôže žiadať, ani ospravedlňovať násilie, naopak zavrhuje ho a nenávidí. Pravý Boh volá k bezpodmienečnej láske, k odpusteniu, k milosrdenstvu, k absolútnemu rešpektovaniu každého života, k bratskosti medzi jeho synmi, veriacimi i neveriacimi.

Máme povinnosť spoločne dosvedčiť, že dejiny neodpúšťajú tým, ktorí vyhlasujú spravodlivosť, ale praktizujú nespravodlivosť. Neodpúšťajú tým, ktorí hovoria o rovnosti a odpisujú odlišných. Máme povinnosť odhaliť masku tých, ktorí predávajú ilúzie o druhom svete, ktorí kážu nenávisť, aby ukradli jednoduchým ich prítomný život a ich právo žiť s dôstojnosťou, premieňajúc ich na palivové drevo a oberajúc ich o schopnosť vybrať si slobodne a veriť zodpovedne. Pán prezident, pred niekoľkými minútami ste mi povedali, že Boh je Bohom slobody, a toto je pravda. Máme povinnosť demontovať vražedné myšlienky a extrémistické ideológie, ukazujúc na nezlučiteľnosť medzi pravou vierou a násilím, medzi Bohom a skutkami smrti.

História si naopak ctí tvorcov pokoja, ktorí s odvahou a bez násilia bojujú za lepší svet: „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní Božími synmi“ (Mt 5, 9).

Egypt, ktorý za Jozefových čias  zachránil iné národy od hladu (porov. Gn 47,57), je aj dnes pozvaný zachrániť túto drahocennú krajinu od hladu po láske a bratstve; je povolaný odsúdiť a poraziť akýkoľvek druh násilia a terorizmu; je povolaný darovať obilie pokoja všetkým srdciam hladným po spolunažívaní v mieri, po dôstojnej práci, po ľudskej výchove. Egypt, ktorý v rovnakom čase buduje pokoj a bojuje proti terorizmu, je povolaný dosvedčiť, že „AL DIN LILLAH WA AL WATàN LILGIAMIA“ – „viera je pre Boha, vlasť je pre všetkých”, ako to deklamuje motto Revolúcie z 23. júla 1952, demonštrujúc, že je možné veriť a žiť v harmónii s inými a zdieľať s nimi  základné ľudské hodnoty rešpektujúc slobodu a vieru všetkých (porov. Ústava Egyta z r. 2014, čl. 5). Osobitná úloha Egypta je potrebná preto, aby potvrdila, že táto krajina, kolíska troch veľkých náboženstiev, sa môže, ba dokonca musí prebudiť z dlhej noci súženia, aby opäť vyžarovala najvyššie hodnoty spravodlivosti a bratstva, ktoré sú pevným základom a záväznou cestou k pokoju. Od veľkých národov sa nemôže očakávať málo!

Tento rok sa bude oslavovať 70. výročie diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Egyptskou arabskou republikou, jednou z prvých arabských krajín, ktoré nadviazali takéto diplomatické vzťahy. Vždy sa vyznačovali priateľstvom, úctou a vzájomnou spoluprácou. Veľmi si prajem, aby ich táto moja návšteva mohla upevniť a posilniť.

Pokoj je Božím darom, ale je aj dielom človeka. Je dobrom, ktoré sa má budovať a chrániť, s ohľadom na zásadu, ktorá prehlasuje silu zákona a nie zákon sily. Pokoj tejto milovanej krajine! Pokoj celej tejto oblasti, zvlášť Palestíne a Izraelu, Sýrii, Líbyi, Jemenu, Iraku, Južnému Sudánu; pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle!

Pán prezident, dámy a páni,

chcem venovať vrúcny pozdrav a otcovské objatie všetkým egyptským obyvateľom, ktorí sú symbolicky prítomní tu, v tejto aule. Pozdravujem takisto synov a bratov kresťanov, ktorí žijú v tejto krajine: pravoslávnych koptov, grécko-byzantíncov i  arménov, protestantov i katolíkov. Sv. Marek, evanjelizátor tejto zeme, nech vás ochraňuje a nech nám pomáha budovať a dosiahnuť jednotu, tak veľmi vytúženú naším Pánom (porov. Jn 17,20-23). Vaša prítomnosť v tejto krajine nie je ani nová ani náhodná, ale historická a neoddeliteľná od histórie Egypta. Ste podstatnou časťou tejto krajiny a v priebehu storočí ste rozvinuli istý druh jedinečného vzťahu, dôverné spolunažívanie, ktoré môže byť chápané ako príklad pre ostatné národy. Ukázali ste a ukazujete, že je možné žiť pospolu, vo vzájomnej úcte a rešpektujúcom kontakte a nachádzať v rozdielnosti prameň bohatstva e nikdy nie dôvod konfliktu.

Vďaka za srdečné prijatie. Prosím Všemohúceho a Jediného Boha, aby naplnil všetkých egyptských obyvateľov svojimi Božími požehnaniami. Nech dopraje Egyptu pokoj a rozkvet, pokrok a spravodlivosť a požehnáva všetky jeho deti!

„Nech je požehnaný Egypt, môj ľud“, hovorí Pán v Knihe proroka Izaiáša (19,25).

Shukran wa tahìah misr! (Ďakujem, a nech žije Egypt!)

 

Zdieľať na Facebooku